V múzeu otvorili výstavu, venovanú tvorbe architekta Júliusa Sándyho

7. December 2018 · Autor: admin 

Výstavu tvorby architekta Júliusa Sándyho s názvom Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho včera otvorili v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rim. Sobote. Pripravilo ju  Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti.

Výstava vznikla pri príležitosti 150 výročia narodenia tohto významného architekta. Kurátorsky ju v rámci štipendijného programu pripravil pracovník  Maďarskej národnej galérie a historik umenia Péter Bodó a Krisztina Bélavári, autorka fotografií a pracovníčka Maďarského múzea architektúry, ktorí spoločne zmapovali život a dielo Júliusa Sándyho. Obaja sa zúčastnili na otvorení výstavy.

„Výsledkom tohto ich bádania je 19 výstavných panelov, na ktorých vidíme vývoj Sándyho tvorby, od úplných začiatkov až po jeho medzinárodné realizácie a spoluprácu s  dobrým priateľom architektom Ernestom Foerkom,“ priblížila Angelika Kolár, historička umenia Gemersko-malohontského múzea.

Osobitné panely sú venované aj jeho vzťahu s Rimavskou Sobotou, keďže Sándyho matka pochádzala odtiaľto a tu žila aj jeho rodina. „Svoju rodinu sem chodieval  dosť často navštevovať, aj preto mu vlastne územie dnešného Slovenska  bolo veľmi blízke,“ uviedla Kolár. Medzi jeho príbuzných z matkinej strany patril aj známy sochár István Ferenczy.  Sándyho otec bol vynikajúci maliar. „Často maľoval vo voľnej prírode napríklad hrady a neraz brával so sebou aj svojho syna. Ten už od malička  mohol pozorovať hradné zrúcaniny alebo okolie Muráňa, ale aj Rimavskú Sobotu a celý región Gemer-Malohont, preto môžeme jeho počiatky tvorby hľadať v tomto priestore,“ oboznámila ďalej historička umenia. Jednou zo  Sándyho prvých architektonických realizácii bola prestavba hospodárskej budovy na obytné účely  patriaca jeho starej mame Zuzane Jánosdeák na vtedajšej Koháryho ulici 10 v Rimavskej Sobote. Málokto vie, že Sándy je tiež autorom prestavby veže tunajšieho reformovaného kostola na  Hlavnom námestí a autorom návrhu Ferenczyho krypty z roku 1909 na bočnej strane tohto kostola.

Architekt vo svojej tvorbe navrhol takmer 50 evanjelických kostolov, z ktorých sa napokon postavilo 27. „Bolo mu blízke navrhovať kostolné veže, jednak ich prestavby, ale aj samotnú stavbu veže.  Preto sme túto výstavu nazvali Veže zaliate slnkom,“ vysvetlila A. Kolár  a dodala, že dielo architekta Júliusa Sándyho sa v Rimavskej Sobote predstavuje vôbec po prvýkrát. Okrem samotných panelov môžu diváci na výstave vidieť aj dve olejomaľby zobrazujúce Júliusa Sándyho ako malého chlapca, ktorých autorom je jeho otec, maliar Július Sándy st.  Na jednom obraze je vo veku troch a na druhom vo veku päť rokov. Výstava v priestoroch Gemersko-malohontského múzea potrvá do konca marca budúceho roka.

Július Sándy (1868-1953) sa narodil v Prešove ako syn maliara Júliusa Sándyho st. (1827 – 1894). Už počas štúdia na Technickej univerzite v Budapešti pracoval po boku Imre Steindla v projekčnom ateliéri pre stavbu Parlamentu. Po skončení štúdia pracoval u Samu Pecza a podieľal sa na stavbe Centrálneho trhoviska a Reformovaného kostola na námestí Szilágyi Dezső v Budapešti. Popri tejto práci navrhoval budovu Reformovaného gymnázia v Hódmezővásárhely, ktorú neskôr nasledovalo ďalších päť stavieb v tomto meste. Od roku 1899 bol riadnym pedagógom Vyššej priemyselnej školy stavebnej a v roku 1914 ho vymenovali za profesora Technickej univerzity v Budapešti. Počas svojej praxe často spolupracoval so svojím priateľom Ernestom Foerkom. Pri svojich stavbách s obľubou používal – podľa nemeckého vzoru – neomietnutú tehlu a kameň, ale pod vplyvom ľudového staviteľstva často aplikoval aj dekoratívne vyrezávané drevené prvky. Jeho stavby môžeme vidieť na mnohých miestach dnešného Slovenska, medzi nimi v Rimavskej Sobote, Brezne alebo Košiciach. Sándy navrhol aj prvú secesnú stavbu v Marosvásárhely v Sedmohradsku. Spomedzi budapeštianskych realizácií je známa najmä skladová hala firmy Heinrich na Máraiho ulici, alebo ikonický Poštový palác v miestnej časti Újpest.

-MF-

 

 

Publikované 7. 12. 2018

Comments

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.