Masové zneužívanie mestských novín ohrozuje férovú kampaň

11. Október 2018 · Autor: admin 

Veľká časť úradujúcich primátorov a starostov je pred novembrovými komunálnymi voľbami vo výhode. Ovládli radničné noviny, ktoré za obecné peniaze šíria ich propagandu. Protikandidáti sa na stránky mestskej tlače môžu dostať ak tak len cez platenú inzerciu. Ukázalo to v poradí druhé hodnotenie užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru mestských novín v 100 najväčších mestách, ktoré uskutočnila Transparency International Slovensko (TIS).

Z celkom 86 novín zaradených do hodnotenia až polovica (47)  neponúkla čitateľom žiaden kritický názor na politiku radnice, alebo preň vyhradila menej ako percento zo svojho obsahu venovaného samosprávnym témam. Primátori naopak dominujú.  Opäť kandidujúceho dlhoročného šéfa krajskej Nitry Jozefa Dvonča dokázali zmieniť dva mestské tituly v celkom 10 hodnotených vydaniach až 175-krát. V jednom z júnových čísel týždenníka Mesto Nitra informuje sa Dvonč objavil napríklad až v 8 z celkom 10 článkov. Na týchto 2 stranách vložených do schránkových novín Echo je až 5 jeho fotiek.

To, čo by bolo na celoslovenskej úrovni nepredstaviteľné, je v lokálnych verejnoprávnych médiách bežnou praxou. „Volebná súťaž nie je pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami férová a pomáhajú ju kriviťaj radničné noviny,“ reagoval analytik TIS Michal Piško na fakt, že iba v jedinom hodnotenom titule – Ružomberskom hlase dostal bezplatný priestor protikandidát primátora. Lekár Karol Javorka v poslednom  júnovom čísle ohlasuje, že chce vrátiť zdravie mestu, ktoré teraz vedie Igor Čombor.

Aj prístup protikandidátov do mestských novín cez platenú inzerciu bol výnimočný. Umožnilo ho napríklad Ružinovské Echo, to prijalo rozhodnutie, že kandidáti sa u nich môžu prezentovať týmto spôsobom. Noviny skončili najlepšie v tohtoročnom hodnotení, so skóre 74 % však ani ony nedokázali preniknúť do hornej štvrtiny škály Indexu Benefit, ktorý meria užitočnosť radničných novín. Na rozdiel od Nitry sa však v Ružinove nesprávajú ako hlásna trúba šéfa radnice a  ponúkajú priestor aj pre polemické názory. V júni tak napríklad informovali, že väčšina poslancov vyjadrila nedôveru starostovi Dušanovi Pekárovi. V septembrovom čísle poslanci dôvody nedôvery aj vysvetľujú, pričom zaznieva ostrá kritika.

Na vydávanie tlačených periodík plánujú hodnotené samosprávy vynaložiť v tomto roku dokopy necelé dva milióny eur, v priemere 25.000 € na jednu samosprávu (v skutočnosti je to ešte vyššia suma, mnohé mestá do nákladov na radničné noviny nezarátali personálne náklady). Radničné printy sa pritom najčastejšie dostávajú k občanom zadarmo v schránke a sú často jediné médium, čo pokrýva samosprávu pravidelne. „Pre mestá z 16 až 30-tisíc obyvateľmi určuje zákon limit na výdavky kandidáta na kampaň 50.000 €. Až polovicu tejto sumy môžu úradujúcim primátorom de facto priniesť noviny financované z mestského rozpočtu,“  upozornil riaditeľ TIS Gabo Šípoš na neférovú výhodu. Aj to je podľa neho jeden z dôvodov, prečo viac ako dve tretiny primátorov a starostov kandidujúcich v predošlých voľbách dokázalo obhájiť svoje posty a podobnú úspešnosť možno predpokladať i v týchto voľbách.

Úroveň hodnotených radničných novín sa od prvého hodnotenia v roku 2016 zlepšila len nepatrne, keď priemerný Index Benefit stúpol aj vďaka úprave metodiky z 45 na 49%. Stále je v pásme pod 50%, kde prevažujú negatívne ukazovatele nad pozitívnymi. Slovensko tak tesne zaostáva za susedným Českom, kde dosiahli v rovnakom hodnotení noviny priemerný Index Benefit presne na úrovni 50 %. Obe krajiny majú výrazný náskok oproti Poľsku (predbežné výsledky), kde je priemerný Index Benefit na úrovni 42%. Radničné noviny v Poľsku však na rozdiel od slovenských dokážu vo väčšej miere zapájať verejnosť do rozhodovania obcí cez zverejňovanie participatívnych projektov.

Tlačené periodiká sú pritom na Slovensku naďalej zneužívané, nielen na propagandu šéfov radníc ale i na vybavovanie si účtov s oponentmi. Dokonca v zvýšenej miere. Prípady, keď napádaní oponenti nedostali žiaden priestor na reakciu sa objavili až v 35 hodnotených samosprávach. V roku 2016 to bolo len v 21 tituloch. Tzv. poškodzujúcej plochy majú slovenské verejnoprávne lokálne printynajviac spomedzi trojice krajín zaradených do projektu financovaného Vyšehradským fondom a Holandským veľvyslanectvom (Slovensko v priemere 0,6%, Poľsko 0,38%, Česko 0,34%). Ako najviac problematické saz tohto pohľadu stále javia Humenské noviny, vydávané samosprávou pod vedením primátorky JanyVaľovej.

Poslankyňa Národnej rady SR po negatívnom hodnotení v roku 2016 svoju mediálnu politiku nielenže neprehodnotila, ale podiel poškodzujúcej plochy v jej periodiku dokonca vzrástol z 5% na 8% z celkovej samosprávnej plochy. „Opozícia nemá v týchto novinách takmer priestor, veľmi často je však predstaviteľmi radnice napádaná a dehonestovaná,“ poukázal analytik TIS Ľuboš Kostelanský. Vaľová sa tiež v mestských novinách nadmerne zviditeľňuje. V piatich vydaniach bola zmienená až 129-krát, čo je po primátorovi Nitry Jozefovi Dvončovi a primátorovi Tvrdošína Ivanovi Šaškovi tretí najvyšší počet.

Pozitívnym príkladom môže byť Prešov, ktorý sa dostal z chvosta rebríčka za rok 2016  (73. miesto z celkovo 83 miest) až na druhú priečku. Pre dvoma rokmi Prešovský magazín nadmerne propagoval primátorku Andreu Turčanovú. V piatich číslach sa spomínala až 121-krát, v aktuálnom hodnotení klesol počet zmienok na polovicu (59). „Prešovský magazín teraz primátorku nijako zvlášť neoslavuje, texty sa držia v neutrálnej spravodajskej rovine. Je tu vyhradený značný pravidelný priestor pre poslancov,“ zhodnotil Kostelanský. Polemika o problémoch mesta však i v týchto novinách absentuje.

Hodnotenie radničných novín sleduje viacero pozitívnych i negatívnych faktorov ako sú podiel samosprávnych tém v novinách, poskytnutie priestoru pre kritické a polemické názory, zapájanie verejnosti do budúcich rozhodnutí, anonymita článkov, nadmerná propagácia primátora a vedenia mesta či podiel zmienok poškodzujúcich oponentov. Ak by v periodiku panovala rovnováha medzi  pozitívnymi a negatívnymi ukazovateľmi, jeho skóre by dosiahlo 50 percent (Index Benefit).

Nad touto hranicou skončilo 47 s celkovo 86 hodnotených novín, prevažovali v nich teda pozitívne nad negatívnymi ukazovateľmi. Avšak len mierne – až 35 titulov sa cez stred škály prehuplo len o menej ako 10 percentuálnych bodov.  Podľa Piška to poukazuje na deficit v kvalite lokálnych samosprávnych médií, keď aj najlepšie tituly nemožno označiť za naozaj užitočné ale skôr iba priemerné.  Radnice pritom podľa analytika TIS majú nárok na svoje PR aj v mestských novinách, nie však do takej miery, aby z toho nebola propaganda, kde alternatívne názory vôbec nepočuť.  „Za úvahu stojí, či by Slovensko po vzore susedného Česka nemalo novelizovať svoj tlačový zákon, ktorý by stanovil pravidlá založené na princípoch verejnoprávnosti a vyváženosti aj pre periodiká vydávané samosprávou,“ uzavrel Piško.

Zdroj: Transparency International Slovensko, tlačová správa

 

Publikované 11. 10. 2018

Comments

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.