Kto sa bojí elektronických volieb?

4. Október 2017 · Autor: admin 

Odpoveď je zrejmá: Ten, kto vie, že je to najobjektívnejší spôsob zisťovania verejnej mienky! Ale niekto sa môže aj takto opýtať: Komu vyhovuje ten chaos a vyhadzovanie tisícok eur na predvolebné prieskumy? Alebo aj inak: Komu odkvapkáva z miliónov na nákladné voľby? Ani tu neváhajme s odpoveďou: Tomu, kto má najviac členov komisií, bohatý obslužný personál volieb a kto tam má „našich ľudí“  v tlačiarenskom či distribučnom biznise volebných listín…

Samozrejme, nezabudnime ani na „našich starostov či primátorov“. Tí tiež dokážu prispieť k „správnym“ výsledkom volieb. Raz mi to aj jeden z nich, z blízkej dediny pri Rimavskej Sobote, arogantne vysvetlil: Ten vyhráva voľby, kto počíta hlasy… Síce fúzkatý autor bol z diktátorskej krajiny a popravili ho „naši“, ale naďalej  je ich vzorom! Stranícki starostovia dokážu divy. Minimálne v zložení okrskových komisií…

Minule sa ma pýtal jeden mladý koaličný kolega: Ako sa dá zabrániť manipuláciám s volebnými lístkami? Odhliadnuc od toho, že dnes sa takéto primitívne spôsoby možno vyskytujú len u jednoduchších členov komisií (pri známom dokresľovaní krúžkov, či dopisovaní nezúčastnených voličov), mladý trafil klinček po hlavičke. Moja odpoveď bola pre neho vytriezvejúca: Pri súčasnom systéme papierových volieb je to takmer nemožné, ba dokonca logické, že nastáva „príležitosť pre zlodeja“ ! A to si ešte nepočul o pripravených číslach v počítačoch a komisie môžu doniesť, čo chcú. Iba tak môžu získať niektorí kandidáti  vyše polovicu hlasov všetkých zúčastnených voličov! A to ešte nehovorím o neznámych zvolených kandidátoch. Preto tento systém vyhovuje silným stranám a úradujúcim kandidátom…

Mladý pán na pár minút stratil reč. Po chvíľke dumania sa prebral a rečie: Potom nemá vôbec zmysel chodiť voliť! A ja na to: Kdeže, práve naopak! Ľudia by mali ísť v čo najväčšom počte voliť! Pretože, potom by sa mohli ukázať volebné podvody, tak ako teraz v Katalánsku, kde zobrali volebné urny a napriek tomu získali 90 % hlasov Katalánci. A treba zobrať do úvahy aj fakt, že pri tomto systéme volieb tečie do straníckych urien-  ako výsledok zmanipulovaných volieb- milióny eur z našej spoločnej štátnej kasy.  A možno by sa mnohé strany či kandidáti ani do žiadneho parlamentu nedostali !

A ešte, politickí dinosauri takto dokážu odvrátiť rastúcu špirálu nespokojných, znechutených a mladých voličov. Naopak, pri elektronickom hlasovaní by sa všetky skupiny obyvateľstva (s výnimkou počítačových analfabetov) dostavili do „volebnej miestnosti“.  Ako aj známy fakt, že liberálnym a mladým voličom sa nechce postaviť od rozbehnutej PC-hry či rovesníckeho četu a ísť niekam do 100-200 m vzdialenej volebnej miestnosti…

Elektronický systém volieb má tiež svoje slabiny (možnosť hekovania, slabé či zneužité bezpečnostné prvky voličov), ale pri bežnom fungovaní môže zabezpečiť vyššiu validitu a objektívnosť akéhokoľvek hlasovania (volieb, referenda, miestnych hlasovaní i pri okamžitých výskumoch verejnej mienky)! A ako by to elektronické čudo fungovalo? Bola by iba jedna ústredná technicko-kontrolná komisia (nie dnešných 8 tisíc), každý človek by mal občiansky preukaz s čipom a do systému by po overení mohol dostať ešte cez iné bezpečnostné prvky (napr. PIN i bezpečnostný kód, sken tváre alebo očí či otlačok prsta). Vstup do systému by mohol byť aj telefonicky, cez SMS-ky či e-mail alebo cez sociálne siete). Priebeh i výsledky volieb by boli sledovateľné on-line s aktuálnymi číslami.  A čo spomínaní počítačoví neznalci? Tí by mali možnosť hlasovať, napr. na pošte, v banke i v autoservise či v termináloch svojho supermarketu. Pre imobilných by zostala možnosť, napr. prenosných skenerov či predchádzajúcich elektronických zariadení.

PS: Chce to len politickú vôľu a jeden dobrý softvérový program…

Autor: Viliam Vaš

 

Publikované 4. 10. 2017

 

Comments

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.