História Gemera: Chýrečný prefíkaný zbojník z Blhoviec

12. September 2017 · Autor: admin 

V Rimavskej Sobote až tri dni trvalo súdne pojednávanie v apríli 1931, ako sa uvádza s nebezpečnou bandou, ktorá bola postrachom celého kraja. Vodcom skupiny bol obávaný chýrečný zbojník a prefíkaný lúpežník Štefan Sokol z obce Blhovce a figurovali v nej po jednom občanovi z Radzoviec, Čamoviec, Šuríc, Veľkých Draviec, Dubovca, no a našu dedinu Hodejov, zastupoval Pavel Kollár.

Na samostatné konanie boli vyčlenené lúpeže dobytka, ktoré mal spravidla na rováši sám vodca a ich počet prevyšoval úctyhodné číslo 50. Išlo o celé čriedy oviec, ošípaných, páry volov, koní atď., z okolia Rimavskej Soboty a Rožňavy. Tieto zvieratá končili väčšinou v susednom Maďarsku, keď ich banda pašovala cez hranice a tam predávala. Bol špecialistom na tieto krádeže, pričom potýčky s četníkmi, či finančnou strážou, končili divokými prestrelkami, ale Štefan Sokol úspešne unikal.

V novembri roku 1929 v noci prepadli dom roľníka Megyeryho v Kalonde, kde mali informácie o tom, že tento nebude doma. Vyzbrojení puškami a revolvermi tak vtrhli do domu a tam prítomné ženy pod hrozbou použitia zbrane nútili, aby im vydali peniaze. Jednej slúžke sa však podarilo ujsť, zbojníci po nej však začali strieľať. Výstrelmi však zburcovali susedov, a tak s malým lupom boli prinútení ujsť. Takto im však na rováš okrem lúpeže pribudol aj pokus o zabitie.

Za krátky čas sa vydali na ten istý chodníček a prepadli dom roľníčky Čomajovej vo Veľkých Dravciach. Túto ženu po prepade zvalili na zem, na hlavu jej dali vankúš a hrdúsili ju, pričom jej jeden držal nôž pod krkom, druhý na ňu mieril puškou a takto ju chceli prinútiť vydať vyše 5.000 korún a hodinky. Štefana Sokola nejako priťahovala obec Kalonda, lebo sa tam vrátil a prepadol roľníka Kapšu, ten však nemal nič, ale aby neobišiel na prázdno, tak mu zobral fajku.

Pátranie po ňom bolo dlho bezvýsledné, až raz polícia z Lučenca dostala správu, kde by mal nocovať. Do terénu vyrazilo početné množstvo četníkov a policajtov, po tuhom boji bol Štefan Sokol zatknutý a ako správa uvádza, tak ku krviprelievaniu nedošlo len preto, lebo Sokol nemal do svojich zbraní náboje.

Počas vyšetrovania sa zistilo, že mimo iného má na svedomí aj písanie výhražných listov, pričom adresátov nútil vydať mu väčšie množstvo peňazí.  Taktiež bol aktérom nevydareného prepadu četníka, ktorý niesol z pošty výplaty pre svojich kolegov a vznikla prestrelka, či ulúpenie zlatej monštrancie z kostola.

Celé vyšetrovanie však sprevádzali aj ťažkosti, pretože ľudia sa báli vypovedať, niektorí členovia bandy ešte neboli zadržaní. Šírili sa chýry o ich pomste, a tak úrady vykonali veľké bezpečnostné opatrenia počas samotného procesu, pretože zločinci sa tam mali pokúsiť vyslobodiť svojho šéfa ako aj kumpánov. K ničomu však nedošlo a súd vyniesol rozsudok, Štefan Sokol bol odsúdený na 12 rokov a 6 mesiacov, Pavel Kollár na 6 rokov, ďalší na 4 roky a jeden bol zbavený viny. Následne bude pokračovať proces kvôli krádežiam dobytka s ďalšími členmi bandy. Všetci odsúdení sa odvolali, ale výšky trestov sa nezmenili a po procese s dobytkom Štefanovi Sokolovi pribudli, nové 4 roky väzenia.

Autor: Vladimár Gondáš
Zdroje: Slovenská krajina zo dňa 22.4.1931, GEMER-MALOHONT zo dňa 4.4.1931

 

 

Publikované 12. 9. 2017

Comments

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.