Prázdninový pobyt Sigord-Zelený breh: Kúpanie, tvorivé dielne, strašenie mátoh i opekačka

3. August 2017 · Autor: admin 

Centrum voľného času Relax v Rimavskej Sobote pripravuje každoročne počas letných prázdnin poznávací pobyt pre deti do miest, ktoré sú trochu ďalej od regiónu Rimavskej Soboty. Tieto letné prázdniny sme sa vybrali v termíne od 10. do 16. júla 2017 do osvedčeného pobytového strediska Sigord pri Prešove.

 

Počasie veľmi neprialo

Bohužiaľ, počasie nám tento-krát veľmi neprialo. Teploty cez deň od 21 do 25 stupňov a v noci od 10 do  15 stupňov veštili, že z pravidelného kúpania v prírodnom kúpalisku so slanou vodou Opalex, zrejme veľa nebude.  Búrky, studený vietor, ale aj veterná smršť, ktorá sa prehnala Prešovom, nás presvedčili o tom, že kúpanie si nahradíme v krytom Aquaparku Delňa v Prešove. A to sme ešte nevedeli, že Prešovom sa po našom návrate do Rimavskej Soboty preženie ďalšia búrka s prívalovým dažďom, ktorá zdevastuje strechy domov, ale aj krásny parčík pri Neptúnovej fontáne, kde už len fotografie z nášho pobytu sú svedkami ešte parčíku stromov, ktoré už tam nie sú!

Vďaka nie veľmi  ideálnemu, letnému počasiu a nepočetnej účasti  24 detí vo vekovom rozpätí od 8 do 15 rokov sme náš pobyt programovo  pozmenili. O deti sa starali pedagogickí vedúci Ivanka, Majka, ujo Paľo a vždy v autobusovej pohotovosti  super šofér Jarko Katreniak z Klenovca. Ubytovanie po izbách bolo super, aj deti sa už dopredu hlásili, kto s kým chce bývať. Z dôvodu nižšieho počtu osôb to bolo možné, a tak sa na štvorposteľových izbách mohli ubytovať 2-3 dievčatá, alebo 2-3 chlapci. V našom zariadení Zelený Breh sme mali k dispozícii spoločenskú miestnosť, ale aj  stolný tenis, v areáli zastrešené pódium, ktoré slúžilo na hry s hudbou a tanec.

Vychádzka na hríby i tvorivé dielne

Deťom sa páčila aj vychádzka na hríby do blízkeho lesíka. Naša hubačka mala úspech. V mokrom lese sme spolu našli asi 14 hríbov a 30 brezákov. Poniektorí sa z lesa vrátili doslova ako na vojenskom cvičení blatom zamaskovaní vojaci. Napríklad ôsmak Norbert na svoj vek značne vysoký sa celým svojím objemom tela kĺzal blatom a bol ním doslova natretý. Našťastie, že máme na izbách sprchy s teplou vodou a Norbert Hanáček  je veľký kľuďas a pohoďák.  Preto si ho aj deti obľúbili a neskôr v rámci sympaťák a sympaťáčka tábora ho spolu so Sárou Holubekovou zvolili za tých najobľúbenejších. V spoločenskej miestnosti si deti zasúťažili v stolnom tenise, kvízových súťažiach, spoločenských hrách, ale nezabudli v rámci spoločenského večierka spolu s vedúcimi zablahoželať kamarátke Milke Csankovej k narodeninám.

Počas tvorivých dielni mali deti možnosť z kamienkov vyrobiť servítkovou metódou suveníry pre rodičov, alebo súrodencov. Našli sa aj umelci, ktorí za pomoci farebných voskov a enkaustickej žehličky vyrobili krásny obrázok na pamiatku z tábora. Vybíjaná, futbal a bedminton najviac kraľovali z kolektívnych športov počas pobytu na čistom vzduchu. Zaujala nás aj loď Sigord, ktorá je spolu s jazierkom plnom rybičiek a korytnačiek súčasťou rekreačného zariadenia komplexu Opalex. Deti si vyskúšali chodiacu lanovo-doskovú dráhu. Tí otužilejší sa okúpali v bezpečnom prírodnom kúpalisku, ktoré je celé vystlané mäkkou gumotextíliou, ktorá ale vodu nezahreje. Ľutovali sme, že neboli aspoň 30-stupňové horúčavy a teplejšie noci. Mali by sme tak superkúpalisko so slanou vodou rovno pod nosom.

Táborníci zistili, ako chutia pirôžky

No a tak nasadáme do autobusu a ideme si pozrieť mesto Prešov. Prvýkrát v živote deti jedli na desiatu ruské pirôžky. Mnohé deti ohŕňali nosom, ale keď zistili, ako chutia smažené  valčeky, ktoré sú ešte teplé a plnené tvarohovou, alebo lekvárovou  plnkou  všetkým veľmi zachutili. Deti sa smiali, keď som im povedal, že táto pirôžkáreň funguje už aspoň 45 rokov. Sám som si tu ako žiak kupoval pirôžok za 30 halierov.

Niekedy sa aj malé veci stanú impulzom spomienok z detstva. Možno ani ony nezabudnú na výstup  točivými schodmi  na vežu katedrály sv. Mikuláša z polovice 14. storočia. Za odmenu potom mohli pozerať z vtáčej perspektívy na  panorámu mesta Prešova v pozadí so Šarišským hradom. Naši mladší táboristi Marek, Jožko, Richard a Samko ovládli Neptúnovú fontánu. Sediačky si užívali vodných živočíchoch. Korytnačka, krokodíl, žaba a had, striekajú vodu na všetky svetové strany už od 19.storočia a ktovie koľko detí už na nich sedelo a ešte sedieť bude?

Veľmi nás – vedúcich  prekvapili naše deti, s akou pokorou a tichosťou vošli hádam prvýkrát do gréckokatolického kostola, v ktorom zapaľovali dlhé tenké sviece a zapichovali ich do piesku. Bolo v tom niečo mystické. Naše ukričané deti, a aké vedia byť pokojné… Ale pri zmrzline si už všetci malú zmrzlinu nechávali urobiť z dvoch, či dokonca troch druhov. Na druhý deň hneď doobeda znova prichádzame do aquaparku Delňa. V antikorových vírivkách, termálnych bazénoch na tobogáne a šmýkačkách sa deti do sýtosti vyšantili a všetci vyhlásili, že kúpanie je tu fajn.

Návšteva  Múzea moderného umenia Andyho Warhola

Na ďalší deň poobede ideme s deťmi do nákupno-zábavnom strediska Max. Vedúci doplňujeme zásoby na pitný režim, kartóny jemne sýtenej minerálky. Pre deti nakupujeme opekačky a kukuricu k táboráku, maličkosti, sladkosti k táborovým hrám a sviečky na nočnú hru. Menšie deti sa tešili na 3 D film Ja zloduch 2, väčšie by chceli vidieť nejaké scifi, ale to dnes nepremietajú. Film sa páčil všetkým. Vraj sa aj nasmiali. Čas beží ako voda. Odchádzame do mesta Medzilaborce. Skoro nikto tam ešte nebol. Dokonca ani vedúci, ani šofér.

Odchádzame do Múzea moderného umenia Andyho Warhola nášho rodáka, ktorý sa narodil v Pitsburku ako dieťa prisťahovalcov z Mikovej neďaleko Medzilaboriec. Preslávil sa svojimi kresbami a maľbami. Presťahoval sa do NewYorku a jeho kresby sú súčasťou výstavy v Museum of Modem Art. A. Warhol  sa stal kráľom moderného umenia tzv. Pop- art nielen v USA, ale aj na celom svete. Používal grafickú techniku – sieťotlač. Touto technikou vznikli obrazy Marilyn, Campbel a Soup i mnohé iné. Pre mnohé deti bolo múzeum A. Warhola niečo nové a hlavne to, že mohli vidieť originály jeho tvorby na vlastné oči na Slovensku a nie v New Yorku. Deti si nakúpili  suveníry, magnetky a tričká s námetmi obrazov A. Warhola.

Opekačka s táborákom v predposledný večer

Vraciame sa autobusom na Sigord unavení, ale deti už rozmýšľajú o programoch, ktoré si majú pripraviť na predposledný večer. Niektoré deti sa hanbia vystupovať, iné už pripravujú svoje prekvapenie. Čas plynie rýchlo. Prichádza predposledný večer. Norbert a chlapci pomáhajú ujovi Paľovi nosiť drevo na večerný táborák. Znova začalo pršať, ale nevzdávame sa. Obloha sa znova zázračne vyčistila. Dážď ustáva. Oheň šľahá, vysoké plamene, aj veľké kláty sa chytili. Podaril sa nám veľký táborák. Opekačka sa podarila.

Deti sedia okolo ohňa ako jedna veľká rodina. Plamene šľahajú a v tme vidno obrysy asi 20 blikajúcich tvári a žiariacich očí. Pochopil som, že ten oheň je v podstate symbol domova a naša komunita už v podvedomí cíti, že sa niečo končí a zajtra už budeme všetci vo svojich domovoch.
Bude mi ľúto za všetkými deťmi, ktoré sa stali počas týždňa našimi deťmi. Za malou Sárou s opuchnutou rukou, neposedným Marekom s opuchnutým členkom, kvôli ktorým sme s autobusom vošli priamo do areálu nemocnice. Za Jožkom aj Richardom, ktorým stále jedna ruka podáva druhú nohu. V podstate za všetkými, ktorí sa za týždeň stali našou súčasťou, či rodinou..?  Na rošte, na uhlíkoch  si opekáme opekačky, kukuricu, ba poniektorí aj krajec chleba. Nie je možné, všetko sa zjedlo, aj chlieb, maslo a paradajky. Ostala len veľká horčica a kečup. Nočná hra nebude. Odrazu ako naschvál prudký dážď bubnuje na trávu, na stromy aj na cestu pod Zeleným Brehom. Deti už šípia, že nočná hra nebude. Vonku už nie. Deti sú sklamané, a ani spať sa im nechce.

Biele mátohy strašili

Odrazu v celej časti nášho rekreačného zariadenia zhasla elektrina.  Na izbách aj chodbách nastala tma. Krik na izbách stíchol. Búrka asi vybila ističe. Akési postavy kráčajú po chodbách. Jedná je odetá v bielom, vyzerá zvláštne, chrčí a vydáva zvláštne zvuky. Druhé dve postavy pištia vyzerajú ako mimozemšťania. Nočná hra nebude, ale v budove straší a to nie je fér, alebo aspoň niečo..? Deti si vydýchli, keď nie nočná hra, tak aspoň, že tu straší, ale tie staršie deti tušia, že za tou tmou nie je náhoda, ale niekto kto nechce, aby sa to tak nudne ukončilo. No kto asi…?

Na druhý deň si deti balia batožinu a nakladáme ju do autobusu. Starší chlapci pomáhajú dievčatám s ťažkými kuframi. Po obede odchádzame. Na potvoru hlásia zlepšenie počasia a prudké oteplenie. Čas plynie ako voda. Spoločné chvíle pri  kúpaní, športových aktivitách, tvorivých dielňach, kvízoch, žartovných chvíľach, slzičkách lúčenia, ale aj spoznávaní niečoho nového vznikajú nové priateľstvá. Už po niekoľký krát dávam za pravdu klasikovi, ktorý povedal: „Prežité chvíle, zážitky a nové priateľstvá je to, čo deťom  navždy zostáva a čo im nik nevezme“. Na záver by som chcel v mene detí a kolegýň poďakovať Jánovi Ulickému, majiteľovi firmy Fantastik z Klenovca, za ústretovosť a tiež nášmu šoférovi autobusu Jarkovi Katreniakovi za spoľahlivú jazdu autobusom počas dopravy. A deťom želáme aj s kolegynkami ešte krásne a horúce prázdninové dni plné nezabudnuteľných zážitkov.

Autor: Mgr. Pavol Novotný, vedúci letného pobytu Sigord – Zelený Breh

 

Publikované 3. 8. 2017

Comments

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.