História: Osamostatnenie obce Bottovo a jej pomenovanie

20. Február 2017 · Autor: admin 

Noviny GEMER-MALOHONT uverejnili v čísle 39 zo dňa 22.9.1928 obsiahlu správu z tejto udalosti pod názvom: Národná slávnosť na pohraničí. Osamostatnenie obce Bottovo – Obžinky. Ešte pred ôsmimi rokmi mali Coburgovci neďaleko Dubovca pustatinu Gerňovo, ktorá bola cez dlhé roky nájomníkmi využívaná a vyžitá. Keď sa začala prevádzať pozemková reforma, Coburg ponúkol túto znehodnotenú pustatinu k parcelácii.

Pridelení boli na ňu legionári Česi a Slováci, pre ktorých boli vystavané primerané obytné domy tak, že každému kolonistovi bol umiestnený dom v blízkosti jeho pozemkov. Povstala dva kilometre dlhá kolónia s peknými novými domami, ale so zanedbanou a planou zemou.

Naši kolonisti sa však toho nezľakli a neodstrašili ich ani nezdary prvých rokov, od húževnatej a vytrvalej práce. Obrábali svoje polia v pote tvári, dávali zemi to, čo jej celé roky chýbalo, a keď aj nevydala primeranú úrodu, tak nezúfali, lebo vedeli, že aj človek po ťažkej nemoci potrebuje dlhší čas na zotavenie. Pri tom ich práca bola plánovitá, odborne výskumná a popri nahradení chýbajúcich látok v pôde, zaviedli aj melioráciu. Takto zem za dlhé roky natoľko prepracovali, že tohto roku vydala už značne lepšiu úrodu, ba na mnohých miestach v celom Feledínskom  (Jesenské) okrese najlepšiu. Z čoho je ponaučenie, že zem treba obrábať nielen rukou, ale v prvom rade rozumom.

Keď sa naši legionári a rodáci z Oravy (pustatina Leánymező) na svojich pozemkoch udomácnili, občania dvoch pustatín (Gerňovo a Leánymező), združili sa v obec. Túto bolo treba pomenovať a za menom nešli ďaleko. Veď máme mnoho významných ľudí, ktorí si zaslúžia, aby ich pamiatka bola uctená. Botto, básnik Ján Botto, spisovateľ a historik Július Botto, poslanec a básnik Dr. Ing. Ján Botto. Všetci veľmi mnoho vykonali za národ a tak pomenovali svoju obec Bottovom. Slávnostný akt osamostatnenia a pomenovania obce sa tak udial dňa 16.9.1928.

Na začiatku obce privítalo bandérium statných roľníckych mladíkov prichádzajúcich hostí, ktorí sa zo všetkých strán húfne hrnuli. Zastúpená bola Rimavská Sobota, Jesenské, Rimavská Seč, Dubovec, Slávikovo, Martinová, Chrámec atď. Poslanca Dr. Ing. Jána Botta uvítala milým príhovorom žiačka Maruškinová a za tým mu spolu zo Štefkovou, podali podľa staroslovanského zvyku chlieb a soľ. Potom tiahol veľký sprievod s hudbou na námestie, kde bola slávnosť.

Starosta Ján Kulik privítal všetkých prítomných a učiteľ Anton Vanický zahájil slávnosť príhovorom, v ktorom zdôraznil, že novoutvorená obec usporiada si k 10-ročnému jubileu trvania Československej republiky, slávnosť obžinkovú podľa staroslovanskej tradície. Slávnosť osamostatnenia obce, jej pomenovania, zvolenia prvého svojho čestného občana a súčasne aj pamiatku 80. výročia zrušenia poddanstva.

Na to sa ujal slova Dr. Ing. Ján Botto, ktorý slávnostne prehlásil a upozornil všetkých prítomných i neprítomných občanov pohraničia, že výsledkom ťažkej a úmornej práce za oslobodenie nášho národa a Slovenska, je aj táto novoutvorená pekná obec. Sloboda nepadla hotová do lona, národní pracovníci prácou, legionári krvou ju vydobyli preto, aby sme mohli žiť v novej vlasti ako ľudia a nie ako predtým otroci. Veľkým výdobytkom v novom štáte je aj zákon o pozemkovej reforme, ktorú práve tu vidíme uskutočnenú. Predtým táto zem patrila jednému človekovi, ktorý ani nevedel o nej, že ju má a teraz ona živí do 300 ľudí. Na nej povstala nová obec po našom dedina. Dedina má v národe veľký význam, dediny nám zachovali národ a nie mestá. Takou baštou tu na pohraničí je a isto aj bude, táto nová obec, zaručujú to jej statoční a usilovní obyvatelia. Všetkých srdečne pozdravuje a praje im ďalší úspech v práci.

Starosta Ján Kulik vyhlasuje, že občania si pomenovali svoju novú obec Bottovom, z úcty k pamiatke významných mužov v národe Bottovcov a ich reprezentanta, poslanca Dr. Ing. Jána Botta, obecné zastupiteľstvo zvolilo za svojho čestného občana. Odovzdá mu tak diplom čestného občianstva a hovorí : Hrdí sme na to, že ste našim občanom a budeme sa usilovať, aby ste aj Vy bol hrdý na nás.

Poslanec Dr. Ing. Ján Botto ďakuje menom už odpočívajúceho básnika Jána Botta a historika Júliusa Botta, za uznanie ich práce ako aj uctenie pamiatky, ktorá sa zachová v pomenovaní obce na pohraničí. Ďakuje za vyznačenie jeho osoby tým, že ho zvolili za čestného občana, usilovať sa bude čo najviac dobrého pre svoju obec vykonať.

Po tomto mu dievčatá Pakostová a Rímska podali veniec ako dobrému hospodárovi. Nasledoval spev miešaného zboru a recitácie predniesli Barták s Hronom. Slávnosť bola ukončená nenútenou ľudovou veselicou a tancom.
Prajeme si, aby obec Bottovo prekvitala a robila dobrý chýr tým, ktorých meno nosí.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroj: Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote – noviny GEMER-MALOHONT roč. 1928 čís.39. (Text je pôvodný s malými jazykovými úpravami) Foto : Dr. Ing. Ján Botto, známy aj pod pseudonymom Ivan Krasko https://cs.wikipedia.org/wiki/Ivan_Krasko

 

Publikované 20. 2. 2017

 

Comments

6 komentáre/ov - “História: Osamostatnenie obce Bottovo a jej pomenovanie”

  1. B.T. - 21. Február 2017 14:41

    Nebola to celkom pravda, že Coburg ponúkol túto pustatinu k parcelácii, jednoducho mu to zabrali, pričom štát vyplácal náhradu za zabratie v starých cenách a na splátky. Takto prišiel Coburg aj o ďalšie pozemky pri obci Orávka a Buzitka. Účelom týchto kolónií boli národnoštátne snahy pre zmenu etnického zloženia obyv. južného Slovenska obývaného homogénnym maďarským obyv. Súčasní obyvatelia kolónií a aj Bottova sú potomkovia kolonistov, moderným slovom migrantov.

  2. MrUG - 22. Február 2017 12:06

    Coburg sledoval svoje ciele, ponúknutím skoro bezcennej pôdy ktorá bola zanedbávaná, získal potom voľnú ruku pri predaji iných svojich majetkov. Umiestnenie kolónií na pustatinách Gernyő a Leánymező bolo celkom logické, pretože sa tak stalo v katastrálnom území obce Dubovec. Dubovec bol slovenskou obcou a to netvrdím ja ale András Vályi či trebárs Elek Fényes. Pokiaľ používate slovo migranti, tak treba zvážiť aj skutočnosť, že sa tam nachádzali aj obyvatelia z Maďarska, ktorým maďarská vláda skonfiškovala hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok…

  3. B.T. - 22. Február 2017 15:58

    Coburg nemal inú možnosť len prepustiť 3 tisíc jutárov v prospech štátu, pod podmienkou, že rovnakú výmeru je povinný predať voľne podľa vlastného uváženia. Ak by nebol pristúpil, príde o celú výmeru pôdy. Pokiaľ by nebol zákon, ktorý zabral pôdu veľkostatkárov nikdy by nepredal svoj majetok pod cenu.
    Dubovec: v r.1745 gróf Koháry vyhnal z obce reformátorov, protestantov a obec osídlil 50 katolíckymi slovenskými rodinami, čiže migrantmi. Po tomto osídlení väčšinu obyv. Dubovca tvorili Slováci. Vályi András napísal svoju monografiu v r. 1796, Fényes Elek napísal svoju knihu v r.1851. Podľa sčítania ľudu z r.1921 bolo v Dubovci: 76% obyv. Maďari, 21% Slováci.
    Medzi kolonistami, migrantmi na puste Gernyő bolo 35 legionárskych rodín, polovica z územia Čiech a Moravy, polovica z územia Slovenska. 3 rodiny boli reemigranti z Maďarska, Slováci z juhu Maďarska, boli nemajetný, takže týmto 3 rodinám maď.vláda nemohla nič skonfiškovať.

  4. MrUG - 23. Február 2017 10:22

    V podstate máte pravdu aj keď polemizovať by sa dalo. Napokon pokiaľ by sme Vaše slová o migrantoch brali doslovne, tak by ním bol pomaly každí z nás… Nesúhlasím však s Vašim posledným odsekom a odporúčam naštudovať si v SNA Bratislava fond Štátneho pozemkového úradu v Prahe krabice 537 – 543 a zistíte, že ste sa s tou nemajetnosťou veľmi mýlil, boli tam konfiškácie… Viem o čom píšem, mal som možnosť to vidieť.

  5. Jan Vicen - 28. Apríl 2017 16:37

    Súhlasím s MrUG a odporúčam B.T. aby sa veľmi neoháňal tzv.faktami od maďarských autorov, ktorí poväčšine píšu tendenčne, mám na to tiež rukolapný dôkaz priamo z Maďarska a originálny text v maďarčine kde sa uvádzal rok existencie mesta Kremnica 470 a rok mesta Banská Štiavnica 475 a to bol podľa maďarov dôveryhodný autor – Rákoczy. Tak že i štítanie ľudu v roku 1921 je sfalšované, lebo úradníci boli tzv.maďaróni aby si udržali teplé miestečko. Celú diskusiu o homogénnom obyvateľstve by som uzavrel výsledkom vedeckého výskumu Maďarskej republiky z roku 1991, ktorý si dala vypracovať maďarská vláda americkým vedcom: Americký vedec Cavalli – Sforza vykonal na území Maďarskej republiky systematické veľkoplošné genetické analýzy a svoje exaktné vedecké poznatky zhrnul vo svojej oficiálnej správe do takéhoto záveru: “Maďarsko je v Európe anomália. Jazyk ázijský, ale obyvateľstvo európske, väčšinou Slovanské. A títo SLOVANIA sú pôvodným obyvateľstvom v celej Karpatskej kotline. Absolútna väčšina obyvateľstva Maďarskej republiky nie je etnický maďarská, je prevažne Slovanská a kontinuálne európska. Zostalo iba maďarské meno a aglutinujúci jazyk. MAĎARSKÝCH GÉNOV NIET “. Na základe týchto skutočnosti vytvorili a potvrdili tieto fakty aj vedci z Anglicka, Maďarska a následne i Slovenska. Podľa tohoto výskumu iba 5% občanov Maďarska má gény po svojich predkov, ostatných 95% je pôvodne sloveni, slováci,česi, moraváci, rakúšania, nemci, bulhrai, srbi, chorvati,rumuni, a ďaľší z európskych štátov. Toto celé platí aj na územie dnešného južného Slovenska. Maďari tam nikdy neboli ako hegemónnné obyvateľstvo, lebo ani také do dnes neexistuje a ani nexistovalo. Nezavádzajte občanov a nepolitikujte, hovorte len o faktoch a nie o maďarónskych bludoch.

  6. Jan Vicen - 28. Apríl 2017 17:02

    B.T. aj slovíčko PUSTA je slovenského pôvodu, lebo to bola v tom čase málo osídlená zem a bolo na nej len pusto- neobrábaná pôda , čiže existovala skôr než tam vtrhli kočovné kmene a neskoršie ju využívali len ako pastvinu pre svoje kone. Až po usadení sa po porážke v roku 955, 10.augusta cisár OTO I. sa novousadlíci -kočovné kmene začali zaujímať o činnosť starousadlíkov – slovenov, ktorí už vtedy obrábali pôdu pre svoje potreby a živobytie, čo dovtedy kočovníci vôbec nevedeli, nepoznali. Len že tá zem patrila pod územie tzv.Veľkej Moravy(Marava), neskoršie Panónia, Tokaj obhospodarovali sloveni, slovania, slováci.

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.