Rozprávka: Ako potkan zaprel kohútovi dovolenku na Ibize

24. Január 2017 · Autor: admin 

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden gazdovský dvor. Na ňom žili štvornohé domáce zvieratká i rôzne dvojnohé operence. Spočiatku nažívali v mieri až do doby, kým sa na dvor neprisťahoval nový sused. Bol to nenásytný sivý potkan i so svojou široko rozvetvenou rodinkou. A vtedy to začalo…

Gazdiná pravidelne kŕmila dvoj- i štvornožce a spočiatku si ani nevšimla, že medzi domáce zvieratká sa priplietli i nevítaní hostia. Aj sa jej pred Vianocami zazdalo, že oproti vlaňajšku sú hrabavce nejaké vyziabnuté. Tak najprv pridala na porciách, a potom počas zimnej dovolenky sledovala, ako sa im darí. A hneď na druhý deň večer vidí, prečo jej sliepočky i červený kohútik sú takí neduživí, že im pierka samé vypadávajú! Zbadá tučného sivého potkana i so svojou perepúťou, ako sa čulo tmolia pomedzi sliepky a odžierajú im nadelenú poživeň. Dokonca kohútika hryzú a vyháňajú ho za plot. Ten smutno kikiríka pri vrátkach a gazdiná kričí na drzého potkana. Ten sa tvári, že ho žiadny krik nezaujíma.

Lenže, domov prichádza gazda zo zimnej obhliadky lesa. Podíde ku kohútikovi a prekvapený si prezerá jeho dohryzený hrebienok a vtedy počul aj zhrozený krik gazdinej. Najprv si myslí, že to len susedov starý ostroháč šarapatí ako vždy, keď sa mu zdvíha hladina túžob po mladých sliepočkách. No, ale ako pozerá po dvore, tak pozerá, veru, on žiadneho vypĺznutého kohúta medzi kurami nevidí. A tak sa lepšie prižmúri lepšie oko a čo nevidí?! Nejaké divné sivé stvorenia odžierajú sliepkam otruby i kukuričku.

Gazda nelení beží do komory pre svoju soľnú flintu, a so slovami však ja vám ukážem nenažrance už aj smeruje s nabitým gvérom ku kurínu. Prichádza už neskoro, lebo starý potkan už zďaleka zočí štipľavú pušku a stíha zaliezť do čerstvej diery. Iba jeho mláďatá sú neobratnejšie a tých, veru, stíha zaslúžená odmena. Ritky sa im už paria od čerstvej nádielky poľovníkovej soľovačky a chytro zaliezajú do dier si ich ochladiť. A kohútik, síce došklbaný, ale hrdo a s pocitom spravodlivosti sa vracia na svoj gazdovský dvor.

Na druhý deň večer sa situácia znova opakuje, tentokrát potkanov je síce menej, zrejme ešte niektoré mladé siváky sú na liečení.

Ale o to drzejší starý sivák nielen požiera všetko, čo mu je v ceste, ale už aj výhražne škrieka na kohútika: Ja tvojho anciáša, ty si na mňa poslal spravodlivého gazdu! Ja ti za to odžeriem aj z tvojej milovanej kukuričky zo stodoly, ktorú si si chystal na dovolenku na Ibize. Ja sa tam dostanem, ale ty nie! A na to zradný potkan znova zdrapí kohútika za hrebienok, povláči ho po prašnom dvore a smeruje k potoku. Ja ti ukážem dovolenku pri vode! Ani kukuričku neuvidíš, zastrája sa smradľavý starigáň.

Tentoraz však kohútik precitá z ohromenia, smelo vzdoruje a ďobe potkana hlava-nehlava do boku a pritom kikiríka o dušu. Už si to všimli aj susedovie deti a bežia pre gazdinú. Našťastie, to sa už blíži domov s poľovačky spravodlivý gazda. Tentoraz však má vo svojej flinte aj riadne guľky, žiadne slané broky!

Autor: Viliam Vaš

 

Publikované 24. 1. 2016

 

Comments

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.