História: Nie je kráľ ako Kráľ

26. August 2016 · Autor: admin 

Veľmi zaujímavý súdny spor sa udial začiatkom mesiaca jún 1898 v Budapešti, kde bol súdený obyvateľ Rimavskej Soboty Ján Deák. Týmto súdom získal povesť najviac politizujúceho sedliaka v Gemerskej župe. Živil sa ako furman a na svojich cestách, keď zastal na oddych, tak v hostincoch rád rozoberal aktuálnu politickú situáciu.

Tak sa raz stalo, že cestoval vlakom z Rimavskej Soboty do Jesenského a vo vozni viedol monológ: „ Ja som rodina Františkovi Deákovi (minister spravodlivosti v Uhorsku), žijem obyčajným sedliackym životom, ale kráľa vyplatím aj z malého vrecka na veste.“  Tým vlakom však cestoval aj sudca z Jesenského a toho tieto slová nenechali chladným. Urobil však chybu, pretože Ján Deák, keď zistil, že má poslucháča, tak pritvrdil. Na hlavu kráľa sa znieslo množstvo nepublikovateľných slov a celú debatu ukončil slovami, že je pansláv a za chvíľu sem prídu Rusi a to bude kucapaca.

Nuž, pán sudca neváhal ani chvíľku a Ján Deák skončil za mrežami. Keďže pravdepodobne išlo o závažnú urážku kráľovského majestátu, tak to mal pod palcom súd v Budapešti. Ako prirodzená logika kázala váženému senátu, tak bol pribratý súdny znalec na posúdenie duševného stavu obžalovaného.

Doktor Moravčík si svoju prácu urobil poctivo a Ján Deák takto získal vynikajúceho obhajcu, pretože posudok uvádzal, že pred pár rokmi obžalovaný vozil vo vrchoch tehly a s povozom zišiel z cesty a prevrátil sa do rokliny. Mal padať do hĺbky 200 metrov, utrpel závažné poranenia lebky, pomliaždeniny, bol v ohrození života  a až po dlhej rekonvalescencii sa z úrazu vystrábil. Konštatoval však, že došlo k porušeniu mozgu a toto sa prejavuje len vtedy, keď obžalovaný vypije pár pohárikov, a potom nedokáže kontrolovať svoje myšlienkové pochody.  Na záverečnom pojednávaní dňa 5. júna 1898 profesor Dr. Moravčík uviedol, že obžalovaného nie je možné považovať za príčetného.

Predseda senátu dal otázku Deákovi, že či vie prečo stojí pred súdom, odpoveď znela, že nevie. Predseda súdu teda povedal, ste tu preto, lebo ste urážal jeho výsosť kráľa. Na toto dostal pán sudca odpoveď, tak na takéto niečo sa nepamätám, ale pokiaľ som urážal kráľa, tak som mal na mysli môjho suseda Jozefa Kráľa, viete, pán sudca na neho sa veľmi hnevám, požičal som mu peniaze a už roky mi ich nevracia späť. Súdna sieň v Budapešti sa rozosmiala, vrátane sudcov, svedkov a prísediacich. Prokurátor Gruber po tejto odpovedi okamžite stiahol obvinenie a predseda senátu riekol Deákovi, počuli ste, môžete ísť, ste slobodný. Ján Deák sa ani nepoďakoval súdu, ale s lišiackym úsmevom pristúpil v súdnej sieni k portrétu panovníka a zhlboka sa pred ním uklonil.

Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj: Budapešti Hírlap z 5. júna 1898

Foto  „kráľa“ zdroj : https://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Jozef_I.

 

Publikované 26. 8. 2016

Comments

Jeden komentár - “História: Nie je kráľ ako Kráľ”

  1. rimaparti - 27. August 2016 16:16

    Zábavná a zaujímavá historka – ešte si prosíme ďalšie … Vladimír Gondáš!

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.