História Gemera: Čo sa vlastne našlo v Hrhove?

21. Júl 2016 · Autor: admin 

Miestny rímskokatolícky kostol s datovaním do cca polovice 13. storočia je dostatočne známy aj na základe, že je tam zamurovaný náhrobný kameň Juraja Bebeka z roku 1390. V obci sa našiel aj zlatý pečatný prsteň z 13. storočia. Mňa však zaujala iná vec a tou sa stal výsledok archeologického výskumu z roku 1942. Z dostupnej literatúry som sa o tomto nedozvedel vôbec nič, čím však nevylučujem, žeby toto bolo neznáme odbornej verejnosti.

V rokoch 1937 – 1942 v obci ako pedagóg pôsobí Endre Szkladányi, ktorý sa okrem učiteľských povinností  začína venovať aj archeológii. Darí sa mu nazbierať viac druhov artefaktov. Dozvedá sa o ňom riaditeľ Košického mestského múzea Alexander Michálik a ten ho požiada, aby svoje nálezy odovzdal múzeu, čo sa aj bezodplatne stalo. Na jar roku 1942 ho riaditeľ múzea požiada, či by nevykopal pri kostole sondu, pretože tam podľa legendy má byť podzemná chodba, ktorá vedia do kostola, a mal sa tam ukryť jeden starý zvon. Kostol stojí na podloží z vápencovej tufy a je postavený bez základov. Kopanie pri tesnej blízkosti má úspech, nenaráža sa na vápencový podklad, ale na vnútornej strane výkopu sa objavuje zvislá stena z opracovanej tufy.

Kope sa do hĺbky dvoch metrov a odkrýva sa celé čelo stavby, kde sú vo vzdialenosti dva metre od seba do tufy vytesané dva polkruhové výklenky pre dve stojace osoby. Medzi nimi je vytesaný vstupný otvor vysoký pol metra. Vo vnútornom priestore s klenbou, kde výška činí 1,30 metra, sú po obidvoch bokoch vytesané dve kamenné lavice. Na konci presne v strede je umiestnené ohnisko s vývodom. Do týchto priestorov sa na kamenné lavice zmestia štyria ľudia. Počas výkopov neboli nájdené žiadne predmety, a ani vo vnútri sa nič nenašlo, akurát v ohnisku boli stopy popola, čo preukazuje, že toto miesto bolo používané.

Nenašla sa teda podzemná chodba pri kostole, ale našlo sa niečo nové. Endre Szkladányi predpokladá, že išlo o vybudovanie nejakého strážneho miesta, resp. strážnice, kde vo výklenkoch stáli dvaja strážcovia, aby boli chránení poveternostným vplyvom a vo vnútri mohli oddychovať ďalší štyria, pravda, nie v nejakej pohodlnej pozícii. Záznamy z výkopu boli odovzdané do Košického múzea, odkiaľ prišiel pokyn, aby bolo nálezisko zakryté späť zeminou. V múzeu predpokladajú, že ide o strážne miesto, ktoré vybudovali z čias usadenia starých Maďarov v strednej Európe. Nález bol neskôr konzultovaný s popredným odborníkom na časy starých Maďarov, profesorom Dr. Gyula Lászlóm, ktorý sa však nevedel k tomu vyjadriť, keďže sa tam nenašli žiadne predmety.

Endre Szkladányi dlhé roky o svojom náleze mlčal a až v roku 1990 poskytol týždenníku A Hét rozhovor, a tak sa zachovalo toto svedectvo. Múzeum v Košiciach tiež nič nepodniklo, napokon boli vojnové roky a možno sa tam záznamy zo spomenutého dôvodu nezachovali.

Z môjho hľadiska, ktoré však nemusí byť správne, ide o oveľa starší objekt, pretože sa nachádza dva metre pod úrovňou kostola, ktorý bol postavený, ako sa uvádza, v polovici 13. storočia. Ten stojí na plošine a vytesaný objekt tvaru jaskyne je teda výrazne pod jeho úrovňou. Na objekte sú výklenky pre stojace osoby, čiže pôvodne objekt nemal byť pod zemou ale nad, zemina sa tam pravdepodobne navŕšila samovoľne postupom rokov, pretože jej súvislá vrstva je po celej plošine. Ale to sú už len moje úvahy a zostáva tu veľa nezodpovedaných otázok a možno sa nájde niekto, kto o tomto náleze vie viac a odkryje sa záhada, čo sa vlastne v Hrhove našlo…

Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj: A Hét z 12.10.1990

 

Publikované 21. 7. 2016

Comments

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.