História Gemera: Zabudnuté osobnosti

11. Júl 2016 · Autor: admin 

Ferenc Miks (1814 – 1879) patril medzi najnadanejších staviteľov 19. storočia v Uhorsku. Narodil sa v Tuhári, okres Lučenec, jeho otec Henrich bol staviteľom a predpokladá sa, že bol českej národnosti. Vedľa svojho otca začal nadobúdať staviteľské zručnosti, pozornosť vzbudil keď mu už vo veku 18 rokov vystavili vandrovnú knižku vo Vacove v roku 1833.

V Tuhári ho notár Liszka z Lučenca preskúšal  a zaznamenal, že predtým u svojho otca vykonával 5 a štvrťročnú prax. Jeho kroky viedli do Viedne, kde u známej spoločnosti Zitterbach jeden rok odpracoval. V apríli 1834 sa vracia späť do Uhorska, kde mu dáva prácu Clair Hild a tzv. Ullmanov dom je plne v jeho réžii. V nasledujúcom roku sa vracia späť do Viedne a u Adolfa Korompaya pracuje ako druhý stavbyvedúci. V roku 1836 cestuje do zahraničia, aby si preštudoval najvýznamnejšie stavby v Európe a domov sa vracia až po troch rokoch. Jeho prvá cesta viedla do Berlína, nasledoval Hamburg, Kodaň, Lübeck, Frankfurt, Stuttgart a Augsburg. Na jeseň roku 1836 začína navštevovať kráľovskú architektonickú školu v Mníchove, kde nielen dosiahol patričné vzdelanie ale z 500 študentov z rôznych kútov Európy, stal sa jedným z najlepších poslucháčov a nielen v projektovaní ale aj ozdobnom sochárstve a získal prémiu zo školy. Jeho práce vzbudili pozornosť a noviny Wiener Zeitung z 5.9.1837 opisujú nadaného študenta.

Po návrate domov skúša najskôr šťastie v Lučenci, a potom vo Vacove. Vo Vacove preto, lebo tam boli v tom období väčšie stavby, ktoré podporoval kardinál gróf  Migazzi a aj preto, že stavitelia z Lučenca patrili pod cech vo Vacove a Miksa tam prijali za člena cechu, ale takto mohol prijať zákazku na stavbu  pre baróna Eötvösa v meste Ércs. Miks staval aj fabriku na súkno v Haliči. V Pešti projektoval hotel Európu, kde sa priečelie budovy pyšne pozeralo na kráľovský palác a na vrchu priečelia bol býk, ktorého rohov sa držala dievčina, čo naznačovalo, že námet čerpal z mytológie a zároveň to označovalo meno hotela. Tento erb bol odstránený, keď sa z hotela stalo riaditeľstvo žandárstva. Projekty Ferenca Miksa  sa porovnávali s projektmi významných architektov Európy , pre ich jednoduchosť  v štýle klasicizmu. Možno aj na základe tohto sa rozhodol vstúpiť do súťaže s Adamom Clarkom o projekt reťazového mosta v Budapešti. Ako sa tvrdí, jeho projekt sa páčil, nenašiel však dostatočnú sumu potrebnú na kauciu a tak zo súťaže odstúpil. Veľká povodeň na jar roku 1839 v Budapešti narobila veľké škody, a tak Miks vo Vacove pozbieral viac sto robotníkov a hlásil sa v povodni postihnutej oblasti u palatína, že on stavať chce, stavať bude, ale nie pre zisk, ale z lásky k vlasti a aj si svoje odpracoval.

Rok 1939 prináša zvrat v jeho kariére, keď v Gemeri – Malohonte zasadol do kresla hlavného župana gróf Karol Andrássy. Hlavný župan chcel prostriedky mesta použiť na vybudovanie protipovodňových zábran, avšak mestská rada mala iný názor, pre budúci rozvoj mesta chcela dať postaviť redutu, pretože hotel Tri ruže už mal svoje roky a stavba vyšla z módy. Mesto Rimavská Sobota teda poslalo svojich vyslancom za mladým, 25-ročným architektom, ktorý ponuku prijal, a aby sa stal plnohodnotným obyvateľom mesta, tak sa 26. marca 1840 oženil s Annou Sztolárovou.  Ferenc Miks dostáva výnimku a nemusí narukovať do armády, a tak podpisuje zmluvu na stavbu reduty, jeho odmena je 70.000,- forintov.

Jeho odborná stránka má dva úseky, v tom prvom preferoval klasicizmus v poslednom období, počnúc hotelom Európa, končiac hostincom v Jelšave  roku 1854. V druhom úseku vstupuje do popredia romantizmus a v tých časoch eklektizmus, ktorému vtedy vládne gotika a renesancia. Vrcholným dielom prvého úseku je bezpochyby hotel Čierny orol v Rimavskej Sobote, nesúci meno aj ako druhý župný dom. Podľa záznamov z archívov sa uvádza, že na predloženie projektu k stavbe boli oslovení Ján Neuman a Ferenc Miks, obidvaja stavitelia z Pešti. Aj keď merania uskutočnili obidvaja, finálny projekt predložil len Ferenc Miks, mestská rada projekt schválila s menšími úpravami a za vyššie spomenutú sumu ho poverila stavbou hotela na kľúč. V zmluve sa objavuje výraz, že pôjde o tzv. klasicizmus z Gemeru, ale tento štýl dodnes nebol presne popísaný.

V prípade Čierneho orla má dvor uzavretý tvar na poschodí budovy je smerom do dvora otvorená chodba, ktorú ohraničujú Iónske stĺpy. Zaujímavo sú riešené aj dva vstupy do chodieb, ktoré sú lemované štíhlym stĺporadím, ktoré sa však v dôsledku neskorších prestavieb do dnešných dní nezachovali alebo sú veľmi slabo viditeľné. Vykurovanie budovy bolo projektované tiež unikátne, sústava kachlí dômyselne spôsobovala prúdenie teplého vzduchu. Pri stavbe vznikli však aj problémy so statikou, na základe ktorých bola stavba na dlhší čas pozastavená. Vtedy bol do funkcie dozorujúceho stavebného inžiniera zvolený v Rimavskej Sobote Abrahám Papp, cisárskym a kráľovským dozorcom sa stal Dorflinger, stalo sa tak v roku 1844. Pravdepodobne aj na základe ich údajov, sa rozniesla správa, že je nevyhnutné plány pozmeniť a miesto hotela Čierny orol bude z budovy Župný dom.

Zápisnica č.  351/1844 uvádza, že steny sú popraskané a izby neobývateľné. Župná rada však nevedela ani v najbližších rokoch použiť budovu, pretože podľa notárskej zápisnice č. 489/1844  boli jej správcami  Viktor Okolicsányi s partnerom. Nie je teda známe, či budova reduty pomenovaná podľa čierneho orla, ktorý bol umiestnený na priečelí budovy ako ozdoba poukazujúca na erb Rimavskej Soboty aj začala fungovať na krátku dobu ako hotel, podľa pôvodného projektu. Isté je však, že po revolúcii v roku 1849 si tam zariadil kanceláriu župan Ján Mumchard a stadiaľto riadil chod župy aj jeho nástupca Jozef Koreška viac ako 10 rokov. Keď bol cisár František Jozef roku 1858 v Rimavskej Sobote, tak bol ubytovaný práve v tejto budove na prvom poschodí a z okna izby zdravil obyvateľstvo mesta.                                       Medzi žiakov Ferenca Miksa patrili také budúce osobnosti ako Karol Feszl, Ján Bobula či Miklós Izsó.

Osobe Ferenca Miksa, sa ešte budem venovať v pokračovaní.

Autor: Vladimír Gondáš

Foto: Čierny orol z roku 1844
Zdroje: Muvészet 1908 strany 353/354
MŰVÉSZETTÖRTÉNETI ÉRTESÍTŐ 30. ÉVFOLYAM 1981 / 4. sz.KUTATÁS ERDÉLYI GÉZA: Miks Ferenc (1814-1879) rimaszombati építészete – aj fotografie

 

Publikované 11. 7. 2016

Comments

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.