Vianočné zvyky našich predkov

Život našich predkov oddávna ovplyvňovali ľudové zvyky a tradície. V dobách pohanskej Európy pripadal na dnešné kresťanské Vianoce zimný slnovrat 21. december. Bolo to obdobie oslavy znovuzrodenia slnka a čas vhodný k magickým úkonom. Niektoré z pradávnych predkresťanských kúziel pretrvali a stali sa z nich zvyky. Vianočné dni boli vždy považované za ideálnu dobu k veštbe do budúcnosti.

Naši predkovia prilepili na lodičky zo škrupiniek sviečky a poslali ich po vode. Verili, že komu poplávala loďka ďaleko, odíde do cudziny. Majiteľ škrupinky, ktorá sa držala pri kraji nádoby, zostane blízko domovu. Potopená orechová škrupinka veštila smrť. Pri Štedrej večeri sa krájali aj jabĺčka. Kto našiel z jadier krížik, mal do roka zomrieť. Komu zostali jadrá neporušené alebo mali tvar hviezdy, mal byť celý rok zdravý.

Štedrý deň bol na Slovensku bežne známy pod názvom Kračúň. Bol medzníkom medzi ubúdajúcim a pribúdajúcim svetlom, ktorého pôvodcom bolo slnko. Celý deň sa každý usiloval kontrolovať a usmerňovať svoje konanie, pretože kto ako robil v tento deň, tak mal konať po celý rok. Kto ráno nalačno kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Ani v tento deň nemala prísť žena prvá do domu. Požičané predmety sa museli pred Štedrým dňom vrátiť. Nič sa nesmelo požičať, lebo by sa ja majetok „rozpožičal“.

Magický význam malo aj cesto a pečivo. Keď gazdiná vyniesla cesto na koláče, poobtierala si ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili. Hodila z neho aj sliepkam, aby dobre niesli. Ak sa pri kysnutí cesto dobre zdvihlo, aj gazdovstvo sa malo „dvíhať“. Svetlo v izbe sa nesmelo zapáliť, kým nebolo všetko pripravené. Do kúta nad stôl zavesili domáci na hradu jedličku, zvanú tiež jezuľa, ovešanú orechmi a jablkami. Pod stôl položili väčší železný predmet, najčastejšie sekeru, a kto ho počas večera pristúpil nohou, mal byť po celý rok zdravý. Nohy stola obopnuté reťazou symbolizovali súdržnosť a celistvosť rodiny v nastávajúcom roku. K stolu položili naši predkovia nádobu, do ktorej dali toľko lyžíc vody, koľko bolo prítomných. Po večeri vodu premerali. Ak tam nebolo toľko lyžíc ako prv, niekto z prítomných mal do roka zomrieť.

Inde zase do nádoby odkladali pre duše zosnulých kúsky z každého jedla, prv než ho začali jesť. Stôl bol prikrytý bielym obrusom. Na jeho vrchu boli dva pecne chleba. Jeden z nich musel ostať počas sviatkov celý. Z ďalšieho lámali a jedli. Na stole nesmel byť nôž. Bol na ňom cesnak, oblátky, med, sladká pálenka, orechy, varený hrach alebo bôb, varené sušené ovocie. Hlavným štedrovečerným jedlom bola kapustnica s hríbmi a opekance s makom a medom. Z pečiva sa jedli viaceré druhy lokší, makovníky, niekde aj orechovníky.

Autor: Marta Kanalová, zdroj: internet

 

Publikované 25. 12. 2018

Zdieľajte článok

Pridaj komentár