História: Bojovali za našu slobodu?

10. Máj 2015 · Autor: admin 

V tomto prípade urobím výnimku a nebudem uvádzať mená, len hodnosti pre rozlíšenie osôb a pre ľahšiu orientáciu v deji. Pozrieme sa na oslobodenie Hodejova a aj Konrádoviec a za podivným príbehom jednej maďarskej jednotky, kde za pravdivosť uvedených údajov ručilo svojimi menami pár obyvateľov Hodejova a Konrádoviec. Ich motív je vzhľadom na prebiehajúci koniec vojny trošku zvláštny a možno mali aj pravdu, i keď na konci príspevku to minimálne spochybním. Keďže už dávno nik z nich nežije, nebolo by správne uvádzať mená.

Ja,  ako aj môj poverený dôstojnícky zástupca, sme si pripravovali pôdu na prebehnutie k sovietskym vojskám. Moju prácu uľahčilo, že som mal v celej rote len jedného prívrženca šípových krížov, istého nadporučíka, ktorému sa podarilo získať na svoju stranu ôsmych ľudí a prihlásili sa do jednotky SS Hunyadi, kde aj vstúpili. Po tomto som sa už mohol voľnejšie pohybovať, a keď som dostal rozkaz na ústup, tak som do tylu poslal len administratívnu časť roty a zranených. Ja a mojich 220 vojakov sme ostali v Hodejove a týmto som dosiahol to, že o nás nikto oficiálne nevedel. Cez Hodejov smerujúce vojská idúce na Slovensko, či to už boli nemecké alebo maďarské,  tak na ich otázky som odpovedal, že som poverený obranou dediny. Toto mi všetci uverili, a tak sme pokojne žili týždne v Hodejove. V tomto čase som sa už s obyvateľmi obce otvorene rozprával a veľa rodín som odhovoril pred útekom z obce, porozprával som im, aby neverili klamstvám nemeckej propagandy, a ani klamstvám príslušníkov šípových krížov. Keďže postupujúce ruské vojská sa dostali už len na vzdialenosť 8 – 10 kilometrov k Hodejovu a v obci bolo čím ďalej, tým viac nemeckých jednotiek, tie mňa a moju rotu začali čím ďalej, tak tým viac podozrievať. 18. decembra 1944 som počas nočných hodín nepozorovane sústredil svoju rotu a s celou výbavou a výzbrojou vrátane koní, sme sa presunuli do obce Konrádovce. Táto dedina je mimo hlavnej cesty, ukrytá medzi kopcami a lesmi. Obyvateľstvo tejto dediny už bolo v plnej miere vyrozumené,  čo chceme spraviť, a postavili sa za nás. Medzičasom som dokázal zabezpečiť zbrane a tu sme vyniesli rozhodnutie, že pokiaľ nás nemecké vojská objavia, tak sa im postavíme na odpor.

Ráno, dňa 21.12.1944 som jedného môjho zástavníka, ktorý ovládal ruštinu, poslal s posolstvom k veliteľovi sovietskeho pluku. Úlohou mojich poslov bolo, aby prešli cez kopec a nadviazali spojenie s postupujúcimi vojskami, pričom som ich vybavil bielou zástavou ako parlamentárov. Kontakt a spojenie sa podarilo nadviazať ráno, dňa 21.12.1944 v čase o 09.30 hod. Potom som dal nastúpiť svoju rotu v počte 220 vojakov a v Konrádovciach na námestí sme odovzdali svoju výzbroj a výstroj. Obyvatelia Konrádoviec s veľkým nadšením a skandovaním vítali sovietske vojská, ktoré vstúpili do obce. Veliaci dôstojník sovietskej armády potešený, že moja jednotka prešla na ich stranu ako aj vrelým privítaním obyvateľov, okamžite prisľúbil, že žiaden obyvateľov obce neutrpí žiadnu ujmu, a to či už fyzickú alebo majetkovú. Svoje slovo aj dodržal, náš prechod pod sovietske vojska ešte toho dňa odvysielalo moskovské rádio, táto správa sa opakovala ešte najbližšie dva dni a boli sme označení ako príklad hodný nasledovania aj pre iné maďarské jednotky.

Že je toto pravda, tak ako je to uvedené, potvrdzujeme svojimi podpismi, podpísalo päť obyvateľov Hodejova a traja z Konrádoviec.

Doslov: Pán kapitán zabudol uviesť, že počas vzorového mierového nažívania s obyvateľmi obce Hodejov, keďže si pripravoval pôdu na prechod k sovietskym vojskám, tak  4.11.1944 bolo z Hodejova odvlečených 15 Slovákov, ktorí boli transportovaní do koncentračného tábora Dachau, vrátili sa dvaja, pričom jeden skoro okamžite po návrate tiež zomrel. Zvyšných 13 bolo popravených presne na Silvestra roku 1944. Ďalší odsun Slovákov z Hodejova zastavila neznáma jednotka generála Vlasova, ktorá sa pravdepodobne pre jazykovú príbuznosť usadila u slovenských rodín v časti Hodejova pod názvom Kaparov.  U nás bývali štyria, môj otec spomínal, ako sa títo vojaci poskladali a kúpili kozu, no a hostili aj rodinu, u ktorej boli ubytovaní, spomínal aj plač jedného z vojakov a na ľútosť, že už nikdy neuvidí svoju rodinu, a ani svoju vlasť. Dňa 19.12.1944 Sovietska armáda spolu s Rumunskou armádou zaútočili na obec Hodejov, útok bol odrazený. Nemecká a Maďarská armáda využila dominantné postavenie hradného vrchu v obci, skadiaľ ovládala dolinu až po Jesenské, zákopy mali vybudované v časti Dolný Bikk, vo vinici nad Kaparovom ako aj pri lese Redičke.  Presnú zostavu nemeckej armády sa mi zistiť nepodarilo, ale muselo ísť o silnejšie zoskupenie, keďže dňa 21.12.1944 na posilnenie svojho tylu presunuli z Hodejova na pustatinu Durenda (Dnešný Čierny Potok) peší prápor, ktorý mal vo výzbroji  na samostatných plošinových podvozkoch protilietadlové kanóny a disponovali aj 105 mm. húfnicami. V Hodejove je podložený minimálne jeden nemecký tank bez bližšej identifikácie typu. Na hradnom vrchu lokalizované dve postavenia pre ťažký guľomet aj s prekážkami z ostnatého drôtu, vo veži kaplnky podchytený nemecký ostreľovač.  Boje o obec Hodejov trvali 5 dní a k oslobodeniu došlo na Štedrý večer roku 1944. V priebehu bojov na území obce padlo 123 vojakov sovietskej armády, 9 vojakov rumunskej armády, 75 vojakov nemeckej armády a 3 vojaci maďarskej armády. Počas oslobodzovania obce Hodejov boli dve civilné obete, ktoré sú označované ako náhodné. Obyvateľstvo obce sa počas útokov v drvivej väčšine ukrývalo v pivniciach pod hradným kopcom. Po oslobodení obce a obsadení sovietskymi a rumunskými vojskami, nebol zaznamenaný žiaden incident medzi vojakmi a obyvateľmi. V spomienkach sa vyjadrovali o nich len kladne, sovietske vojská boli ubytované v centre obci a lokalite Podbik, rumunské vojská v lokalite Kaparov. Vtedajšie deti spomínajú na čokolády, ktoré dostávali od vojakov.  Materiálne škody v obci boli tiež minimálne, bola odstrelená veža Stojkovičovho kaštieľa a zásah dostal katolícky kostol, poškodená strecha kaštieľa Ladislava Szabóa, no a na fasádach domov boli dlho viditeľné stopy po guľkách, taktiež musela byť menená minimálne jedna koľajnica ktorú mala rozstrieľať sovietska stíhačka, išlo o útok na obranné postavenie nemeckej armády.

Vrátiac sa k obci Konrádovce a k maďarskej rote, ktorá prešla bez boja na sovietsku stranu – podľa hlásenia pána kapitána,  boli v Konrádovciach od dňa 18.12.1944 a zbrane zložili bez boja dňa 21.12.1944, tak by ma zaujímalo, ako mohlo v tomto období padnúť pri oslobodzovaní Konrádoviec 42 sovietskych vojakov, 11 nemeckých vojakov a 3 maďarskí vojaci. Tak pán kapitán asi neuviedol vo svojom hlásení z roku 1945 pravdu a veci sa udiali úplne ináč ako ich popisoval. Potom je tu na mieste otázka, prečo mu to tých pár obyvateľov z Hodejova a Konrádoviec ochotne dosvedčilo svojim podpisom. Už len samotná skutočnosť, že obyvatelia Hodejova potvrdzujú priebeh bojového diania v Konrádovciach je dosť zaujímavá.

Na záver, ak pôjdete niekedy okolo zanedbaného pomníku, postaveného na počesť padlých sovietskych vojakov pri oslobodzovaní Hodejova, mali by ste vedieť, že ten pomník nebol postavený v časoch socializmu, ale hneď po vojne v roku 1946 a asi naši predkovia vedeli, prečo ho stavajú, vtedy to ešte nebola otázka ideológie…

Autor: Vladimír Gondáš
Foto: Hodejovčania v roku 1942, na území Ukrajiny

 

Publikované 10. 5. 2015

 

Comments

12 komentáre/ov - “História: Bojovali za našu slobodu?”

  1. B.T. - 10. Máj 2015 22:03

    Tento článok obsahuje len málo pravdy.
    Správa maďarského dôstojníka je pravdepodobne dezinformácia. Hromadne sa vzdať Červenej armáde nebolo také jednoduché.
    K druhej časti článku: ,,Po oslobodení obce a obsadení sovietskymi a rumunskými vojskami, nebol zaznamenaný žiaden incident medzi vojakmi a obyvateľmi. V spomienkach sa vyjadrovali o nich len kladne,, = je klamstvo. Vojaci ČA armády brali všetko hlavne potraviny, ale vyhľadávali aj náramkové,vreckové hodinky,budíky. Čokoládu nikde nemali ani nerozdávali. Spýtajte sa starých obyv. obce.
    V obci Hodejov boli znásilnené min. dve ženy. Spýtajte sa rodinu p. Stalina (prezývka bývalého obyvateľa obce) a rodinu alebo priamo p. Ruskyho (žijúci obyvateľ obce) kto bol ich biologickým otcom (vojak ČA) a prečo majú takéto prezývky aké majú.
    Takže správa o dobrom správaní sa vojakov ČA je klamstvo.

  2. MrUG - 11. Máj 2015 6:11

    Tou správou disponuje Maďarský štátny archív a ako uvádzam je z roku 1945, dokument obsahuje aj spomínané podpisy osôb. Vami uvádzaný p. Stalin resp. Kalocsai sa narodil hlboko pred začiatkom II. svetovej vojny a prezývku získal až výrazne neskôr pre jeho podobnosť s diktátorom. K otázke Ruskyho – áno fáma tu je, že jeho otcom by mohol byť sovietsky vojak ale nikdy sa nehovorilo o tom, že by mala byť jeho mama znásilnená. Apropo vojaci ČA nebrali potraviny ale sami ich doniesli do obce… U mojej starkej v lokalite Podbik bývali sovietsky vojaci a neukradli jej vôbec nič, dokonca tam ubytovaný kapitán odovzdal lístok jej sestre vo Zvolene, že sú všetci zdraví. Schválne som uviedol rok postavenia pomníku 1946, patrí medzi výnimky – v Hodejove neboli v tom čase komunisti, teda aspoň zo strany Slovákov nie, paradoxne zakladajúci členovia Maďarskej komunistickej strany v Hodejove boli v tom čase v sovietskom zajatí, keď ich zajali pri Done ako vojakov Maďarskej armády. Takže opakujem ten pomník nebol postavený z ideologických dôvodov ale z vďačnosti…, Stavba pomníkov po roku 1948 sa už dá spochybniť ale ten náš tam nespadá !!! Takže sa hlboko mýlite vo svojom komentári…

  3. B.T. - 11. Máj 2015 19:13

    ČA znásilnila asi 2 mil. žien a to aj na území spriatelených štátov ako Poľsko,Slovensko,Česko. Takýto bude aj prípad p.Ruskyho.
    Do gulagov odvliekli obyv. aj z týchto krajín. Samozrejme o týchto veciach sa v období rokov 1945-1990 nepísalo.
    Od žiadneho Hodejovčana som nepočul, že by ČA rozdávala čokoládu, ani v iných obciach. P. Gondáš Vy asi odpisujete z nejakej komunistickej propagandistickej knižky.
    Pomník dali postaviť Slováci kolonisti z Hodejova, pre nich sa 2 SV. začala od 1938 a trvala do 1945 (takýto letopočet je uvedený na pomníku 1938-1945).

  4. MrUG - 11. Máj 2015 21:57

    Pokiaľ mi poviete meno jedného jediného kolonistu z obce Hodejov tak budete frajer. Bola jediná kolónia na Durende dnešný Čierny Potok a to je všetko. Však okresné vedenie bolo obsadené Demokratickou stranou a vo vedení obce prevažovala Maďarská národnosť, starkej brat bol predsedom NV a nevedel slovensky ani zaťať… :-) Viete Vy ste zástancom veľkého Maďarska ale treba sa sústrediť na realitu a prestať snívať – a len tak na okraj ČA znásilňovala a armády Nemecka, Maďarska boli humanitárne organizácie na území ZSSR. Je dobré, že sa sprístupnil archív v Maďarsku, by ste sa čudoval aké zaujímavé správy sú tam – už teraz viem presne popísať zoznam všetkých konfidentov a nie len v Hodejove ale aj na okolí….

  5. B.T. - 12. Máj 2015 16:53

    Tu máte pár kolonistov z Hodejova: Ostrihoň,Becher,Kminiak,Gondáš,Chovan,Výboch,Kantor,Lakota, a bolo ich ešte viac. Zabudli ste uviesť, že po boku Nemecka vo vojne proti ZSSR sa zapojili aj vojaci Slovenského štátu. Slovenská armáda prekročila hranice ZSSR 24.6.1941 keď ešte Maďarsko bolo so ZSSR v mierovom stave. Nemecká ani maďarská armáda neznásilňovala ženy. Nemcov na Ukrajine, na Baltiku vítali ako osloboditeľov.
    Prečo na pomníku v Hodejove je ojedinelý letopočet 1938-1945 a nápis Hrdinským bojovníkom za slobodu Slovanov ? O ČA nepíšu nič.
    Vymenujte mi aspoň jedného Hodejovčana, ktorý dostal od vojakov ČA čokoládu.
    Neviem prečo sem pletiete Veľké Maďarsko, keď článok je o ,,oslobodení,, Hodejova.

  6. MrUG - 12. Máj 2015 19:57

    Vážený pán B.T. ste ma skvele pobavil, netušil som, že som potomok kolonistov :-) Ani jeden z uvedených nebol kolonistom. Konkrétne môj starý otec skupoval majetky na dražbách ktoré vznikli následkom exekúcií, napr. dlžoby v bankách. Zájdite si do pozemkovej knihy sú tam originál listiny v Maďarskom jazyku. Takže ak si solventný Slovák kúpil majetok v Hodejove tak bol kolonista :-) Na dražbách sa licitovalo – takto sme skúpili skoro 50 ha., na tú dobu môj starý otec mal štyri ťažné kone a neskôr aj dostihového koňa… Z Vás srší nenávisť voči Slovákom… To že Slovenský štát zaútočil tiež na ZSSR je pre mňa z toho obdobia irelevantné, žili sme v tom čase na území “Maďarska”… :-) Diskusia s Vami je bezpredmetná…

  7. B.T. - 12. Máj 2015 21:19

    P.Gondáš nepoznáte ani svoj rodokmeň asi trpíte schizofréniou. Hore vymenované osoby kolonisti sem prišli z lazov z okolia Detvy,Hriňovej po r.1920. Tieto priezviská sa tu dovtedy neobjavili.Myslíte, že je to náhoda že tu zrazu bol na predaj niekoľko 100 ha voľnej štátnej pôdy. Štátny pozemkový úrad-kolonisačný referát v roku 1921 rozparceloval pôdu veľkostatkárov. Takto získanú pôdu predávala kolonistom. Na nákup získali výhodný úver. Slovenská liga v USA organizovala program reemigrácie Slovákov a ich osídľovanie na maďarských územiach. Ak Váš starý otec kolonista získal pôdu po roku 1921 tak originál pozemkovej knihy nebol v maďarskom ale v československom jazyku.
    Ešte ste nevymenovali žiadneho Hodejovčana, ktorý dostal od vojaka ČA čokoládu, ani k pomníku ste sa nevyjadrili.. Takže Vaše písanky obsahujú asi 10 % pravdy. Ste najväčší falšovateľ dejín v okrese.

  8. MrUG - 12. Máj 2015 22:05

    Predstavte si, že aj po roku 1925 sú v Maďarskom jazyku, prosím navštívte pozemkovú knihu, budete v obraze tu Vám neviem priložiť scan výpisu. Kolonisti boli len na Durende a nikde inde. Neviem čo splietate veľkostatkárov a rozparcelovanie, opäť s výnimkou Durendy. Majetky čo kúpili Slovenské rodiny priamo v Hodejove, predávala Tatra banka – bol to pôvodný Stojkovičov majetok ktorí do krachu priviedol podnikateľ Dezider Klein – konkrétne časť Kaparov viď http://www.hodejov.estranky.cz/clanky/podvodnik-alebo-genialny-podnikatel..html
    Ďalšie majetky na dražbe pochádzali z krachu podnikateľa Ladislava Gyémántha, jeho bola napr. prvá kúria b Hodejove na pravej strane v smere od Jesenského, tiež mal pozemky na Kaparove a časť mu aj zostala, teraz tie pozemky vybavujem jeho vnučkám. Takže nechápem, čo to vlastne splietate, ináč je zaujímavé spojenie, keďže mám zemianskych predkov – ešte som nepočul aby aj keď drobný šľachtici boli kolonizátori. Nech Vás nepletie meno Gondáš jeho manželka bola z rodu Schulek. K otázke čokolád – informujte sa u rodiny Krnáčovej na Kaparove. A zabudol ste dodať násilné vysťahovanie obyvateľov obce Čierny Potok, kde nové domy hneď obsadili maďarský občania z Blhoviec a až na zásah veľkostatkára Szabó Lászla boli títo vysťahovaný a Slováci sa mohli vrátiť domov. Napokon mu to Maďari po vojne spočítali a darmo za neho ručili Slovenský obyvatelia Čierneho Potoka z výnimkou troch rodín, bol prehlásený za nepriateľa Československého ľudu a jeho majetky boli zhabané – odporúčam pozrieť sa za tým kto ich dostal, budete nemilo prekvapený…

  9. B.T. - 13. Máj 2015 18:52

    Vážený potomok kolonistu p.Gondáš. Predmetom článku nie je obec Čierny Potok, preto sa ňou nezaoberám. Váš článok je o ,,oslobodení,, neviem prečo sem miešate L.Szabóa, ktorý zachraňoval Slovákov. Píšete, že mu to Maďari po vojne spočítali. Maďari po vojne boli väčšinou v zajateckom tábore v ZSSR, a to aj komunisti.(píšete to v komentári, tak ako mohli konfiškovať ? sám so sebou protirečíte). Majetky L.Szabóa boli konfiškované. Nakoniec jeho kúriu získal Str…….ký. Konfiškačná komisia v Hodejove v roku 1946: Kminiak, Sadloň, Golian,Moyzes,Hukel. Neboli to Maďari.
    K rozparcelovaniu pôdy. Po roku 1920 platil zákon, jednotlivec mohol vlastniť max.150 ha pôdy. Výmeru nad 150 ha zabral Štátny pozemkový úrad. V rámci 1. pozemkovej reformy takúto zabratú pôdu vymerali kolonistom z Detvy,Hriňovej,Sihly. Mnou vymenovaní kolonisti ale aj mnoho ďalších, ktorí sa sem prisťahovali práve kvôli tomu, že tu získali pôdu. Aj prvý Gondáš sem prišiel z okolia Detvy. Pozemková reforma bola zameraná na rozbitie maďarského osídlenia na juhu Slovenska.
    Pozemkové knihy v časti A ostali písané v maďarčine v časti B v českoslovenčine.(aj niekoľko rokov po roku 1918)
    Šulek(Schulek) nebol drobný šľachtic ale kolonista z obce Čierny Potok.
    Vaše klamlivé komentáre sú nacionalisticky a šovinisticky zamerané proti Maďarom, niekto Vás zato asi platí.

  10. MrUG - 13. Máj 2015 20:53

    Človeče Vy ste slušne negramotný, moja stará mama bola z rodu Schulek, pôvodom z Liptova. Na Čiernom Potoku bol Šulko ale to by ste musel vedieť čítať – našťastie viem kto ste, takže Vás beriem z rezervou… A prví Gondáš neprišiel lebo prišli naraz dvaja bratia a už kokcete, keď ste zistil, že sme kúpili majetky skrachovaných Maďarských rodín – prajem Vám príjemné trávenie !!! :-)
    Pán Striežovský kúriu nikdy nezískal v dedičskom konaní pripadla deťom Szabó Lászla najml. Keďže bývajú v Dánsku a USA nejavili o ňu záujem – ináč väčšina majetku z neho je hádajte kde ? Napoviem aspoň archív zachránilo Novohradské múzeum v Šalgótarjáne, kúpili ho za 100.000,- forintov, najskôr bol ponúknutý hradnému múzeu vo Fiľakove ale tam ukradnutý archív nekúpili, nemohli – tak ho vyviezli do Maďarska ako aj iné veci. Akurát medvede a trofeje sú v Lučenci… Ináč k otázke šovinizmu pokiaľ bude mať Váš starý otec vyznamenanie Horthyho Vitézségért, tak sa môžeme baviť ďalej, vyznamenanie je vystavené v múzeu v Hodejove a je tam aj vyznamenanie druhého starého otca Vojnový kríž ČSR in memoriam – použite google translator, preloží Vám čo to je :-) Nejako ste nenápadne tému obsadenia domov Blhovčanmi na Čiernom Potoku vynechal… Ja nemám dôvod tajiť, že mám aj Maďarských predkov ale žijem na Slovensku a nie niekde v stredoveku !!!

  11. B.T. - 14. Máj 2015 18:22

    Článok bol na inú tému, ale vy sa stále vraciate k obci Čierny Potok. V obci ČP žil aj Martin Šulek (v jeho dome bola obec.škola) a aj Rudolf Šulko (tajomník MNV). Obaja kolonisti a nie šľachtici. Gondášovci, je jedno koľko ich bolo sem prišlo po zabratí pôdy ŠPÚ kolonizačným referátom po roku 1920. Podľa Vás stovka chudobných lazníkov z Detvy,Hriňovej ,,kúpili,, niekoľko sto ha pôdy v okrese RS od skrachovaných Maďarov v obciach Ivanovo, Dúžava, Belín, Bakta, Molnárka, Jánošovce,Kaparov, Hajnalvölgy, Bagi lebo sa tu prechádzali ako turisti a aha tu je nejaká pôda na predaj? Prečo ,,nekúpili,, túto pôdu skôr, veď mohli napr. v r.1913. Preto lebo po r.1919/20 vyšiel zákon, ktorý umožnil získať zabratú pôdu, ktorá sa potom rozdeľovala. Všetko bolo organizované a financované štátom za účelom zmeniť národnostné pomery. Preštudujte si zákony č.215/1919 Sb, č.330/1919 Sb., č.81/1920 Sb., č.166/1920 Sb.
    Slovenskí historici píšu jednoznačne o vnútornej kolonizácii. Vám to robí problém, ale Vy nie ste historik..
    Obyv. Blhoviec nekonfiškovali,nezhabali,nevyvlastňovali,nezaisťovali majetky nikoho v ČP. Vyznamenanie,,Vitézségért,, nie je rarita bolo ich udelených 26000.
    Ja nekokcem, to zvyknete Vy keď máte v sebe 2,5 promile.
    Dovi, dopo ukončujem túto debatu !

  12. MrUG - 14. Máj 2015 19:57

    Obyvateľov Blhoviec dal z domov z Hodoša a Durendy vyhodiť veľkostatkár Szabó Lásló a ja som stále pri téme Hodejov Vy sa ťaháte krížom krážom a bavili sme sa naposledy o Kaparove, ja si nepotrebujem nič naštudovať mne stačilo čo sa robilo s legionármi v Bottove, na základe údajov Maďarského štátneho archívu som v mesiaci Január – Február spracoval históriu. Všeobecne na našom území v rokoch 1938 – 1944 bola silná diktatúra a časť Maďarského obyvateľstva plienila a rabovala, česť poctivým lebo tých bola väčšina.
    Ak pôjdete okolo položte jeden kvietok pod tabuľu nášho Alexandra Petroviča. Tá tabuľa je na Stojkovičovom kaštieli – v Uhrách mu kedysi hovorili Sándor Petőfi :-) a zvyčajne kokcete neklamte, to keď vidíte urasteného junáka, pri junáčkach to nehrozí :-)

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.