Veľkonočné sviatky-história a tradície

13. Apríl 2017 · Autor: admin 

Veľká noc je jedným z najväčších a najvýznamnejších kresťanských sviatkov. Kresťania si počas jednotlivých dní, tzv. veľkého týždňa, pripomínajú udalosti zo života Ježiša Krista, počnúc jeho príchodom do Jeruzalema, cez jeho utrpenie a umučenie až po jeho zmŕtvychvstanie.

Veľká noc – noc Pánovho prechodu (Pesach) egyptskou krajinou, kedy zahynulo všetko prvorodené v Egypte okrem Izraelitov. Oni boli zachránení od tejto desiatej egyptskej rany skrze krv obetovaného baránka, ktorou poznačili svoje domovy.  Veľkonočná sobota sa tak stala najväčším sviatkom Izraela, už od trinásteho storočia pred Kristom, ako pamiatka ich zázračného vyslobodenia z egyptského otroctva.

Ježiš práve v tieto sviatky prichádza do Jeruzalema, aby  počas nich priniesol ako veľkonočný baránok obetu svojej krvi za vykúpenie človeka. Tak ako krv obetovaného baránka zachránila prvorodených Izraela, tak aj Kristova krv zachraňuje všetkých hriešnikov pred večným trestom a pozýva povstať k novému životu.

Kvetná nedeľa

Ježiš slávnostne vstupuje do Jeruzalema. Ľud mu pripravil veľkolepé privítanie, prestiera mu svoje plášte a pokladá palmové ratolesti pod nohy, oslavuje ho ako kráľa v očakávaní, že vyženie nenávidených Rimanov a nastolí vládu Izraela. On však ide svojou cestou, vstupuje do chrámu a vyháňa predavačov a peňazomencov, dostáva sa do konfliktu s predstaviteľmi chrámu a veľrady a učeníkom ohlasuje svoje utrpenie a smrť. Potom ešte niekoľko dní učí v chráme a v okolí Jeruzalema.

Zelený štvrtok

Vo štvrtok večer slávil Ježiš Kristus poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami „Toto robte na moju pamiatku“.

Veľký piatok

Je to deň Ježišovho utrpenia a umučenia. Najprv je to Judášova zrada a zajatie, potom vypočúvanie, obžaloba a odsúdenie popretkávané posmeškami, bitím, korunovaním tŕňovou korunou a neľudským bičovaním. Nasleduje krížová cesta ulicami mesta až na Golgotu, ukrižovanie a strašné umieranie uprostred zločincov. Aj počas tohto utrpenia zaznievajú z jeho úst iba slová lásky a odpustenia. Utrpenie veľkého piatku končí Ježišovou smrťou na kríži a pochovaním do blízkeho hrobu narýchlo, bez dodržania zvyčajných postupov, tak aby to stihli do západu slnka, pretože druhý deň bola sobota.

Biela sobota

V tento deň veriaci zotrvávajú v rozjímaní pri Ježišovom hrobe.

Veľkonočná nedeľa

Zmrtvýchvstanie Pána (alebo Veľkonočná nedeľa) je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou.

Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16, 6). A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“. Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.

Veľkonočné obdobie trvá 50 dní. Začína na Bielu sobotu večer a končí večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce).

Zdroj: internet

 

Publikované 13. 4.  2017

Comments

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.