História Gemera: Hrad Hodejov

21. Október 2013 · Autor: Vladimír Gondáš 

V drvivej väčšine podceňovaný a z hľadiska histórie neprávom obchádzaný hrad. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1281, pričom sa oň a pod ním odohrala bitka, ktorú zachytila história. Nejdem rozoberať dôvody povstania Kúnov voči panovníkovi, ktoré viedol palatín Finta z rodu Abavcov, čo znamenalo, že bol druhy muž kráľovstva.  Čo je však pre nás zaujímavé, je skutočnosť, že sa v roku 1281 udiali dva boje o dva hrady, ktoré sú opísané a to o hrad Slanec a Hodejov.

V písomnosti z roku 1291 „…Ladizlai regis castrum Gude obsidissent,…“ ¹ vieme, že útok na hrad Hodejov viedli kapitáni kráľovského vojska (principaliores milites) synovia Petra a vnuci Kacinu, magister  Ján, comes Mikuláš. Z listiny vyplýva, že obidvaja padli do zajatia k Demeterovi, synovi Mikuláša. Predpokladá sa, že obranu hradu ako aj vzbúreným vojskám velil Demeter², zatiaľ sa presne nepodarilo zistiť jeho rodovú príslušnosť (podľa Karácsonyiho rod Balaša). Zaujímavý je priebeh zajatia, ktoré je opisované ako dlhodobejšie a počas neho mal Demeter ublížiť na tele s trvalými následkami comesa Mikuláša.  Podľa tejto listiny vznikajú zaujímavé závery a všetko naznačuje tomu, že hrad Hodejov odolal útoku kráľovského vojska, dokonca jeho „obrancovia“ získali aj zajatcov, ktorých boli schopní  dlhšie udržať. Medzi útočníkmi a obrancami malo dôjsť aj k rokovaniu, ktoré však nepriniesli žiadne výsledky².  Na základe ďalších písomností, ktoré sa uchovali a rozvedieme ich tu, však ani z jednej nevyplýva a ani nič nenaznačuje, žeby hrad Hodejov bol býval kráľovským vojskom dobitý.

Z písomnosti, datovanej do roku 1283³ vyplýva, že panovník za zásluhy pri boji o hrad Hodejov venuje pozemky v Boršodskej župe pre synov magistra Leustacha, Rólanda hlavného vyberača kráľových koní ako aj synom magistra Olivera Mikulášovi a Reynoldovi. V tomto prípade je identifikácia zrejmá a ide o príslušníkov rodiny Ratholdovcov. Tu by som si dovolil poznámku, keďže majitelia, resp. stavitelia hradu sú neznámi a mnohokrát sa prisudzuje toto rodine Ratholdov, predpokladám, žeby prinavrátenie alebo späť dobytie bolo spomenuté v písomnosti. Ďalšia písomnosť z roku 1281⁴ uvádza, že panovník prinavracia pozemok pod menom Alber, pri nemeckých hraniciach za služby vykonané v boji o hrad Hodejov, pre vojakov palatína Jána, Ertugovym synom, Weythovi, Mikulášovi, Weruthovi, Sebretovi a Konrádovi.  Keďže sa boja zúčastnili aj palatínovi vojaci, je možné predpokladať, že kým útok na hrad Slanec viedol kráľ, tak v Hodejove bolo vojsko pod velením palatína. V ďalšej písomnosti z roku 1290⁵ sa uvádza, že panovník Orbana a Lewryka z dediny Ablonch a synovi Orbána, Jánovi za vykonané služby v boji o hrad Hodejov, ich spolu so synmi a pozemkami vyberá spod právomoci hradu Gemer a povyšuje ich do šľachtického stavu „servientes regales”.

No a dostávame sa k zaujímavému bodu, na jednej strane je pár odmien zo strany kráľa v boji o hrad Hodejov a na druhej strane je tu aj doklad, že hrad sa minimálne istý čas udržal a mal aj zajatcov. Nenašiel som žiadnu zmienku o tom, žeby bol dobytý ale na druhej strane ani to, žeby to tak nemohlo byť. Taktiež sa mi v súvislosti s prvou písomnou zmienkou o hrade Hodejov z roku 1281 nepodarilo zistiť majiteľa hradu, ani kto ho dal postaviť. Je možné predpokladať, že hrad bol vo vlastníctve niektorého zo spriazneného rodu z rodom Abovcov ak nie priamo z nich. Za úvahu stojí aj skutočnosť, prečo si tak vplyvný človek ako bol bezpochyby Finta z rodu Abovcov, zvolil hrad Hodejov ako miesto odporu voči panovníkovi. Veď ak by to bol slabý a bezvýznamný hrad, nič mu nebránilo presunúť svoje vojská k hradu Slanec. Hodejov je ako som už spomenul na úvode nedocenený Slovenský hrad a už dnes, aj keď ešte neprebehol archeologický výskum, môžem na základe vizuálnych pozorovaní konštatovať, že to bola oveľa väčšia pevnosť ako sa pôvodne predpokladalo s dômyselným obranným systémom a s využitím vodného zdroja (umelo vytvoreného jazera).

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroj:
1-Szentpétery Imre — Borsa Iván: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 4. füzet 1290–1301 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 13. Budapest, 1987)
2- ZSOLDOS ATTILA Téténytől a Hód-tóig (Az 1279 és 1282 közötti évek politikatörténetének vázlata) na strane 92
3- Szentpétery Imre — Borsa Iván: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961) str. 329
4-Szentpétery Imre — Borsa Iván: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961) str. 282
5-Szentpétery Imre — Borsa Iván: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961) str. 426

Comments

37 komentáre/ov - “História Gemera: Hrad Hodejov”

  1. Viliam Vaš - 21. Október 2013 20:29

    Pá Gondáš, už som sa chcel viackrát opýtať jednu otázku týkajúcu sa priezvisk v Hodejove: Koľko priezvisk / rodín sa nachádza v dedine ešte z pôvodných mien z 11-13. storočia. Pretože, iba tak náhodou viem, že nejaký Sebreta /Zsebreta /Zsibrita /Žibrita ešte aj dnes býva v okolí Hodejova :-)

  2. MrUG - 21. Október 2013 21:23

    Podľa mojich informácií ani jeden v danom prípade ide o nemeckého vojaka. Hodejov úplne vyplienili Turci v roku 1571 a ak sa dobre pamätám tak sa zachránil len farár a myslím že max. 6 obyvateľov, pozdejšie Turci nájazd ešte zopakovali, podchytených obyvateľov Hodejova kde je možné dopátrať sa pôvodu mám z roku 1771 keď bolo vykonané dosídlenie rodinou Kubínyi, i keď aj ich zasiahol najskôr požiar dediny a neskorší mor, predsa len sa tam vyskytujú mená ktoré v troška pozmenenej podobe do dnešného dňa bývajú v Hodejove. Po stránke vlastníkov hradu je situácia o niečo lepšia, mám podchytených dvoch potomkov ktorí ešte žijú a ich prapredkovia boli majitelia hradu v jednom prípade z rodu Kubínyi a v druhom dokonca z rodu Ratholdov.

  3. don - 22. Október 2013 10:09

    Pán Gondáš táto dedina sa nevolala skorej Várgede, ako Hodejov ?

  4. MrUG - 22. Október 2013 15:06

    Ťažká otázka, všeobecne prevláda názor ako našich tak aj maďarských jazykovedcov, ktorí tvrdia, že názov je odvodený od slávskeho mena Hodej, od roku 1241 až do konca 16 storočia som sa stretol s názvami Gede, Gedec, Gedee, Gedeé, Gedeó, Gwde, Gwdew, Gude, Goday, Geday Ak si zoberieme prvé vojenské mapovanie cca 1760 tak názov bol v tejto podobe Wár-Gede, Hogyejov – druhé vojenské mapovanie z roku 1808 Vár-Gede, Hodjejov. No a ešte boli v stredoveku názvy Gedeallya, Gedealja a pár iných podobných variácií….

  5. B.T. - 22. Október 2013 20:23

    Hodejovo je umelý názov z roku 1920 vznikol po Československej okupácii. Hodejovo sa od roku 1927 volal Hodejov. Ani 1. ani 2. vojenské mapovanie Maďarského Kráľovstva neobsahuje názov Hogyejov, Hodjejov ale názov Vár-Gede. Staré mapy nájdete napr. http://nfo.arcanum.hu/maps/html/katfelm2b_google.html
    Várgede má význam v maďarskom jazyku, ale Hodej čo znamená v slovanských jazykoch ? To isté platí aj o obci Kerekgede (Hodejovec). Od roku 1920 Hodejka od roku 1927 Hodejovec. Názov bol odvodený ako zmenšenina Hodejova. Pred rokom 1920 tento názov neexistoval. Po roku 1920 bolo premenovaných niekoľko 100 obcí na maďarskom území podľa z.č 266/1920 Sb. potom sa aj tieto názvy poslovenčili Vyhláškou povereníka vnútra z 11.6.1948, ktoré zmenilo názvy 720 obciam a mestám. Pán Gondáš nepíšte o histórii nejde Vám to, píšte radšej o počasí.

  6. MrUG - 22. Október 2013 20:34

    Vážený pán BT, je mi ľúto ale ako rosnička ste neuspel, pokiaľ sa chcete odvolávať na maďarský štátný archív, dajme tomu ale pozrite si láskavo originálne názvy miest a obcí a potom zistíte, že z Vás skutočne nebude ani hlásateľ počasia : http://www.ipoly.eu/pdf/mk_sk.pdf

  7. MrUG - 22. Október 2013 20:44

    No a to ani nehovorím, že si z nás nemci nerobili ťažkú hlavu a nazvali našu obec Großgeis – no a ak ste tak sčítaný napíšte mi anglický názov – pozor na internete to nenájdete, je to len v dvoch knihách – želám veľa šťastia :-)

  8. viva - 22. Október 2013 22:50

    Großgeis je na anglických stránkach spomínaný ako Gede či Hodejov, ale zato som našiel toto zaujímavé video: http://youtu.be/h3SaNoddZhQ

    Aj by som vykreoval nejaký anglický názov ako GoodDay alebo G-Day, ktoré s podobajú na historické Goday, Geday :-)

  9. viva - 22. Október 2013 23:03

    Ó, nočné inšpirácie- to je ono: Goday, však je to GodDay ! Ba čo viac, slovanské Hod(j)ej mi pripomína anglické Hotday alebo HotYeah či Hod Jay (z Floridy) alebo v Hadej (koži), nebodaj Hoď jej :-) Hmm

  10. MrUG - 23. Október 2013 20:36

    Keďže mojim oponentom došli argumenty názov je Gudeov !!!!

  11. Hromovlad - 24. Október 2013 9:07

    Drahý pán B.T. už dlhšie si všímam vaše nacistické príspevky, ktoré sú plné lží, poloprávd a vyzdvihovania maďarskej histórie a znevažovanie čohokoľvek, čo tu bolo slovanské. Ak máte psychické problémy, maďarónske komplexy alebo nebodaj ambície meniť históriu, skúste to na opačnej strane Dunaja… Väčšina hradov postavených na území dnešného Slovenska bola vybudovaná na miestach ranofeudálnych SLOVANSKÝCH hradísk. Premlelo sa tu množstvo národov od pravekých kmeňov – predchodcov človeka, cez neznáme kultúry kmeňov (pomenované podľa typu nálezov, napr.: kyjatická kultúra), cez Keltov, Rimanov, Germánov, Slovanov, Tátarov, Turkov, Staromaďarských aziatských kočovníkov, husitov atď. Tvrdiť že Československo okupovalo svoje územie je vrcholom Vášho nacistického zmýšľania, ale od Vás maďaróna (pomaďarčený Slovan) sa iné ani čakať nedá…

  12. don - 24. Október 2013 10:13

    Velavážený pán Hromovlad nemiešajte Slovanov a Slovákov.

  13. Hromovlad - 24. Október 2013 10:13

    A ešte pridám niečo na odľahčenie témy – hádanku:
    Na ktorom obrázku je zobrazený originálny aziatský kočovník? :)
    http://www.ulozisko.sk/obrazky/643650/Staromadar.jpg

  14. Hromovlad - 24. Október 2013 10:15

    Don, ani vy nemiešajte maďarských kočovníkov (Staromaďarov) so súčasnými Maďarmi, nemajú s nimi spoločné už nič, iba ak zbytočne dôležitý temperament a egocentrizmus….

  15. don - 24. Október 2013 11:13

    Hromovlad originálny aziatský kočovník je natom obrázku, kde sa blíska a hromy bijú.

  16. B.T. - 24. Október 2013 16:08

    Ja poznám len súčasný anglický názov obce Hodejov=Gypsy Village. Gudeov sa v anglickom jazyku vyslovuje podobne ako Gedő. Lepšie Vám to vysvetlí p.Vaš.
    Ja sa odvolávam na dôveryhodnú stránku Maď. štátneho archívu, kde sú mapy 1.a 2. mapovania. Na mapách sa názov Hogyejov ani Hodjejov nevyskytuje. Tieto mapovania robili dôstojníci rakúskej armády, ktorí podliehali určitej disciplíne, nepredpokladám že by mapy boli nepresné a klamlivé. P.Gondáš Vy sa odvolávate na nedôveryhodné stránky, na internete píše kadekto, hocičo. Ďalej tu vzniká otázka názvu obce Hodejovec. Prečo sa nevyskytuje napr. v 17-18 st., ale len od roku 1927? Preto lebo je to názov odvodený z Hodejova.
    P.Hromovlad označujete ma za nacistu a pomaďarčeného Slovana,(ani jedno nie je pravda), lebo napíšem pravdu. Typickým znakom skrachovaného komunistu ako ste Vy, je označiť iného za fašistu,nacistu. Nepoznáte ani históriu štátu v ktorom ste sa narodili. ČS vzniklo 28.10.1918, ale hranice s Maď. kráľovstvom (de iure) boli určené len o 18 mesiacov neskôr 4.6.1920. Toto 18 mesačné obdobie, keď vznikol názov Hodejovo som označil ako okupáciu, čo je pravda lebo vtedy platila len demarkačná línia medzi vojskami. Preštudujte aj zákon a vyhlášku, ktoré som uviedol vyššie. P.Hromovlad na vaše invektíva reagovať nebudem, radšej študujte históriu, lebo máte obrovské rezervy.

  17. MrUG - 24. Október 2013 16:31

    Pre B.T. – ja Vám neberiem dôveryhodnosť Maďarského štátneho archívu, dokonca tam mám trošku rozšírenejší prístup, lenže dovolím si oponovať, ja som neuviedol neoverený zdroj, iste viete, že každá mapa obsahuje aj legendu resp. návod na použitie :-) . V tej legende nájdete v uvedených vojenských mapovaniach presne tie názvy Hodejova, ktoré som uviedol a dúfam že nemienite spochybniť Jánoša Lipszkeho :-) ktorý v roku 1808 uvádzal názvy Hodégow vulgo Hodjejow, históriu neposudzujte jednostranne – to plne súhlasím s vyjadrením Hromovlada !!!

  18. Hromovlad - 24. Október 2013 18:43

    Drahý pán B.T. na mňa Vy nemusíte vôbec reagovať, ja však na Vaše nacistické maďarónske lži reagovať budem. Buďte pokojný, históriu ovládam, mám štátnu skúšku z predmetu “dejiny štátu a práva na Slovensku” za 1. Vy mi nesiahate ani po opätky topánok, napriek tomu mi nedá reagovať na Vašu znôšku nezmyslov -omyl, Uhorsko nebolo NIKDY Maďarsko. Teraz netreba riešiť názvy, ale realitu aká panovala v tej dobe. Rozoberať s Vami právne otázky a medzinárodné dokumenty je zbytočné, Vy to máte v hlave strašne pomiešané a navyše opaprikované maďarským šovinizmom. Hráte sa na niečo, čím ste nikdy neboli, nie ste a ani nebudete. Ale na pobavenie publika sú Vaše príspevky celkom dobré :D

  19. Hromovlad - 24. Október 2013 18:50

    Pán Gondáš, dúfam, že raz svoju snahu a zanietenie pre skúmanie histórie nášho regiónu pretavíte do krásnej monografie, trebárs s názvom “Dejiny Gemera”, prípadne “Hrady Gemera”. Takáto publikácia chýba, od čias socializmu je to s vydávaním publikácii z nášho regiónu veľká bieda. Dodnes máme doma krásne ilustrované knihy o Gemeri ešte z čias socializmu a je na čase vydať niečo nové. Budem medzi prvými, kto si Vašu publikáciu kúpi, prípadne podporí jej vydanie. Ste vzácny človek!

  20. MrUG - 24. Október 2013 19:49

    Ďakujem za pochvalu, pripravuje sa skôr by som to nazval brožúrka o hrade Hodejov vlastne všetko čo sa mi podarilo o hrade zistiť, podložené súčasnými meraniami ktoré boli vykonané. S tými knihami o Gemeri máte pravdu, mám ich aj ja doma s čias socializmu a škoda, že sa takéto niečo už dnes nevydáva. Poznám jedného dobrého človeka aj odborníka z RS, ktorí by chcel obnoviť Gemerskú vlastivedné spoločnosť, bolo by skvelé ak by sa mu to podarilo a vychádzal by Obzor Gemera, rád som to čítal. Ono viete nebyť ústretového prístupu zo strany štátneho archívu v RS, LC, múzea v RS, rôznych knižníc tak by som toho veľa nezistil…

  21. don - 25. Október 2013 8:20

    Hromovlad, keď Vás zaujíma historia Gemera, tak čítajte GOMORORSZÁG, keď ste skrachovaný komunista, ako to píše B.T. tak ste dosť starý a pomaďarsky iste viete.

  22. Hromovlad - 25. Október 2013 8:55

    Don, prepáčte, ale ako si Vy dovoľujete mňa urážať, že som skrachovaný starý komunista, že nepoznám históriu a pod. Už len čakám, že ma označíte za Slotovho politruka. Ste smiešni, Vy úbohí maďarskí šovinisti, aj s Vašimi chorými myšlienkami. Nikdy som v žiadnej politickej strane nebol a ani pravdepodobne nikdy nebudem. Ja Vás nemám najmenší dôvod o niečom presviedčať, Vy ste väčšinou beznádejné prípady vychované a “vzdelané” v duchu maďarského šovinizmu a akákoľvek zmysluplná debata s Vami by skĺzla na úroveň, ktorú sami reprezentujete. Ak neviete nič rozumné napísať, len urážať, dehonestovať, vyvyšovať sa a popierať skutočné dejiny, je to iba Vaša malosť a syndróm “maďarských sebaklamov”. Aj preto má pán Gondáš môj obdiv, že našiel a spolupracuje s mnohými maďarskými odborníkmi, ktorí takýmto syndrómom nie sú postihnutí…

  23. don - 25. Október 2013 9:28

    Hromovlad ja som len citoval B.T. on napísal, že ste skrachovaný komunista, ale podľa toho čo píšete a ako píšete to môže byť pravda Vy označujete Madarov za nacistov a šovinistov, ale podľa mňa to ste Vy, máte štátnu skúšku čo Ste ešte “urobili” za komonistov. Študujte ďalej, lebo máte veľké nedostatky.
    Vy neposielajte nikoho na opačnú stranu Dunaja, lebo my sme tu doma na rozdiel od Vás, kto Ste sa sem prisťahovali.

  24. Hromovlad - 25. Október 2013 9:34

    Ďakujem pán Don za Váš ďalší “vecný” príspevok. Myslím, že si s Vami už nič rozumné nemám čo napísať. Ste skrátka chorý človek :)

  25. don - 25. Október 2013 10:42

    Máte pravdu pán Hromovlad nič rozumné neviete napísať, tak radšej nepíšte nič, lebo len zavádzate a klamete.

  26. Viliam Vaš - 25. Október 2013 10:49

    Hmm, emócie o minulosti- chlapi, tú už aj tak nezmeníte :-(

    Pán Gondáš, v roku 1291 hrad zrejme nebol dobitý, lebo fungoval aj v neskorších storočiach, ale do súčasného stavu sa kedy dostal ?
    Možno ste o tom už písali, ale ja som nepozorný čitateľ (a veľká dieru vo vedomostiach o dejinách nášho regiónu majú očividne viacerí :-) ), a tiež sa prikláňam k myšlienke nejakej novej publikácie s názvom Dejiny Gemera-Malohontu.
    A tá by sa mohla po konzultáciách s odborníkmi- historikmi, muzeológmi, jazykovedcami atď. používať aj ako učebnica pre voliteľný predmet Dejiny regiónu na stredných resp. základných školách :-)

  27. MrUG - 25. Október 2013 11:38

    Pán Vaš, hrad Hodejov bol obsadený osmanským vojskom 10.júna 1571, píšem schválne obsadený a nie dobytý pretože údaje sa značne rozchádzajú o spôsobe dobytia resp. obsadenia hradu, sú až tri verzie, troška som teraz pokročil s údajmi ktoré som získal z Turecka. Taktiež dochádza k rozporu spojeným zo zánikom hradu, na príkaz Budínského pašu bol “vyhodený do vzduchu” niekde sa uvádza rok 1571 a niekde rok 1574 ak by bola platná druhá verzia, znamenalo by to, že tri roky bola na hrade Turecká posádka, lenže k tomuto zatiaľ nie je žiaden doklad. Hrad sa začal rozoberať pravdepodobne v druhej polovici 17 storočia, keď bola dedina opätovne dosídlená a materiál bol použitý na stavbu domov resp. kaštieľov. Z dnes stojacích 3 kaštieľov a dvoch skoro rozpadnutých kúríí sú všetky postavené z hradných pozostatkov, vtedy ešte nefungoval kameňolom a tuf sa na iných miestach u nás nevyskytuje, preto si dovolím tvrdiť, to čo som napísal. Hradná brána bola zlikvidovaná tesne po konci II svetovej vojny a vlys s erbom a menom vlastníka hradu bol prenesený do Fiľakova, kde sa však stopa stratila. Hrad Hodejov bol oveľa väčší ako sa pôvodne predpokladalo, netrpezlivo čakáme na archeologický výskum, máme lokalizované ďalšie dve bašty, takže doteraz tri a úplne nové múry opevnenia o ktorých sa doteraz ani netušilo…

  28. Viliam Vaš - 25. Október 2013 12:25

    Ďakujem za odpoveď a s Turkami mám aj ja niekoľko otázok, ale ponúkam Vám jednu moju teóriu. Je na Vás či ju budete posudzovať iba ako výmysly amatéra, alebo ako zatiaľ nepodložený historickú hypotézu: Kúpele (turecké ako v Ožďanoch) vznikli možno už v čase pobytu Turkov počas tých min. 3 rokov :-)

  29. MrUG - 25. Október 2013 12:52

    No rozhodne je to zaujímavá úvaha ktorá by sa skôr mohla viazať ku kúpeľom v Hajnáčke, u nás neviem. Pri začiatku kúpeľov ak berieme smer od Blhoviec je ešte časť hrádze ktorou bol prehradený potok a zatopená časť začiatku Hodejova až po futbalové ihrisko a v smere až do Blhoviec. Na mieste našich dnešných kúpeľov mal byť (ťažko povedať) močiar. Doklady o tom nie sú teoreticky to možné je, dokonca tá časť kde stála hrádza je v starých písomnostiach označovaná ako Kis vár (malý hrad), či tam niečo stálo, dnes už ťažko povedať ale na základe niečoho ten názov vzniknúť musel…

  30. ykcotopaz - 25. Október 2013 13:11

    Bavte sa radšej o dejinách VKSb. Tam ste všetci viacej doma ako pri histórii nejakej
    schátranej stodole. :-D

  31. Viliam Vaš - 25. Október 2013 13:30

    Hajnáčku Turci vyplienili (aspoň hrad) o viac než 70 rokov neskôr (asi 1645), prečo tak neskoro ? Myslím tým na to, že Hodejov bol bližšie na rane v smere postupu od Jesenského ? Hajnáčka bola viac zašitá, či Turci si tam rozvinuli podnikanie lebo našli vodu vhodnú na kúpele v okolí ?
    Malý hrad ? To vážne mohol v okolí existovať na močiaroch ? Nie skôr v okolí Gortvy-H ? Tam by som skôr predpokladal- je tam na to vhodnejší terén…

    ykcotopaz. VKSb- Veľké komunisticko-smerácke búranie ?

  32. MrUG - 25. Október 2013 15:10

    Cez Hodejov sa Turci preventívne prehnali dvakrát myslím na pustošnie, lebo je aj písomnosť z roku 1560, že hrad Hodejov odvrátil turecký útok, takže skóre bolo 2:1 v prospech turkov. Hradu Hajnáčka je tiež obrovská škoda, dopadol ako Hodejov rozobrali ho ľudia na stavebný materiál, ešte v roku 1781 je popisovaný síce ako hrad ktorí začína chátrať ale stále vhodný na bývanie pre najväčšie šľachtické rodiny, čiže bol to asi výstavný hrad. K hradu Hajnáčka sa zachovalo dosť dobových písomností čo je veľmi dobré, niečo mám aj archívované možno sa “niekedy” k tomu dostanem, rozpracovaný mám hrad Šurice tiež sa o ňom dosť málo písalo, tak treba zvýšiť popularitu.

  33. Hromovlad - 25. Október 2013 19:39

    Soví hrad v Šuriciach je tiež veľmi zaujímavý a málo známy. Článok o ňom veľmi rád uvítam. Navštívil som ho pred pár rokmi a publikované údaje o ňom sú veľmi strohé.

    Podobne ako hrad v Hodejove dopadol aj hrad v Širkovciach. Tiež bol rozobratý a stavebný materiál použili v obci na výstavbu kostola.

    Podľa údajov z roku 1995 sa priezvisko Žibrita nachádzalo v našom okrese iba 8x. Z toho 6x Rimavská Sobota a 2x Konrádovce.

  34. Viliam Vaš - 25. Október 2013 22:41

    Hajnáčka bol údajne, podľa mojich starých rodičov, obývateľný ešte v 18.storočí. Škoda, že sa po ich úmrtí postrácali papiere v súvislosti s poslednou správkyňou /majiteľkou ?/ hradu, ktorá po manželovi spravovala hrad. A bola vraj nejaká Vass Mária :-?
    Šurice je pravdepodobne bývalý hrad, lebo je tam niečo také ako studňa či skladovacia diera a aj pri stene od východu vidieť aj líniu muriva. Úplne z vrchu sú badateľné zvyšky nejakej bašty (alebo okrúhlej budovy ?). Ako deti sme tam chodili často, napriek tomu, že nám to rodičia (mne stará mama) zakazovali !

  35. ykcotopaz - 26. Október 2013 4:35

    Pán Vas,takže Vy máte modrú krv? :-!

  36. Hromovlad - 26. Október 2013 10:54
  37. Jan Vicen - 28. Apríl 2017 17:40

    Vážení páni disktujúci, neveríte ale mňa vaša výmena informácii veľmi teší aspoň budem vedieť oveľa viac než viem doteraz. Prídem navštíviť aj hrad Hodejov lebo mám o.z.INVERZIA SLOVENSKO ktoré sa venuje turistike a poznávaniu histórie Slovenska. Vedel by som byť nápomocný aj pri neakej brigáde na záchranu hradu, mám projekt s názvom ” Pomôžme zachrániť hrady Slovenska”. Najskôr však musíte mať oficiálne zaregistrované občianske združenie na záchranu hradu HODEJOV, alebo už je zaregistrované? Žiadam vás o kontakt na toto novovzniknuté združenie aj s kontaktom na kompetentnú osobu, chcem s vami spolupracovať na záchrane vášho hradu na Gemeri- HODEJOV. Na mňa zatiaľ len cez mail: vicenjan7@gmail.com alebo mobil: 0904 659 999. s pozdravom Ján Vicen

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.