Komunisti jeho mučenícku smrť tajili, aj jeho meno chceli vytrieť

1. Júl 2012 · Autor: Viliam Vaš 

„Rimavskosobotský žiak ľudovej školy, neskôr študent tunajšieho gymnázia Zoltán Meszlényi (v rokoch 1901-1905), pomocný ostrihomský biskup (1948-1951) a mučený komunistami (od 29.júna 1950) sa po vyše 100 rokoch vrátil domov…“ Relikvie blahoslaveného biskupa, mučeníka do rímsko-katolíckeho kostola Svätého Jána Krstiteľa v nedeľu, 1.júla  priniesol Mons. János Székely, súčasný pomocný biskup Budapeštiansko-ostrihomského arcibiskupstva.

Počas slávnostnej svätej omše veriaci mali možnosť prvýkrát sa pokloniť ostatkom biskupa Zoltána. Relikvie boli v závere omše uložené na dôstojnom mieste pod obrazom Svätej Márie Margity. Tým sa odteraz môže pokloniť každý návštevník kostola.

Blahoslavený biskup a mučeník Zoltán Meszlényi (1892-1951) verne slúžil celý život cirkvi s mottom: Fidenter ac fideliter (S dôverou a vernosťou), takisto aj veriacim a svojej vlasti. Jeho otec Zoltán bol učiteľským inšpektorom, a tak ho povinnosti zaviali do Rimavskej Soboty. Tu sa zaľúbil do rodáčky z nášho mesta Etely Burszkej (pochádzajúca z dodnes tu žijúcej rozvetvenej rodiny), manželskú sviatosť prijali 16.januára 1886. Z ich manželstva sa narodilo 7 detí. Druhý v poradí sa narodil malý Zoltán Lajos 2.januára 1892. V Rimavskej Sobote najprv chodil do ľudovej školy (na dnešnej Hatvanyiho ulici), potom navštevoval katolícku cirkevnú školu (v Salvovej ulici- dnes ĽŠU) a potom svoje stredoškolské štúdiá začal v tunajšom Zjednotenom protestantskom gymnáziu (Lýceum na ulici Bélu Bartóka).

Na svoje prvé sväté prijímanie malý Zoltán pravdepodobne pristúpil v rimavskosobotskom rímskokatolíckom kostole. Sekundu už však študoval v Budapešti, kam jeho otca preložili do novej funkcie. Neskôr študoval v Benediktínskom gymnáziu v Esztergome (Ostrihome), vysokoškolské štúdiá ukončil v diecéznom kňazskom seminári a doktorát z filozofie získal štúdiom na univerzite Germanicum- Hungaricum. Kňazskou vysviackou prešiel v Komárne 1.9.1915, ale čoskoro ho povolali do Ostrihomu, kde potrebovali jeho jazykové znalosti a vzdelanie z kanonického práva. Tu bol v roku 1941 vymenovaný za riaditeľa primaskej kancelárie. V roku 1931 počas osláv 900. výročia smrti Svätého Imricha bol ustanovený za kanonika a 28.októbra 1937 bol vysvätený za biskupa. Po druhej svetovej vojne ho poveril vtedajší ostrihomský arcibiskup József Mindszenty, aby zriadil Katolícku univerzitu v Ostrihome, avšak nastupujúca komunistická moc nielenže zatkla čerstvého kardinála, štátna bezpečnosť rozpustila cirkevné spoločenstvá, skonfiškovali ich majetok a školy zoštátnili. Po smrti kardinála bol Zoltán Meszlényi 17.6.1950 zvolený za kapitulárneho vikára. Komunistickej moci sa to veľmi nepozdávalo, a tak ešte v noci 29.júna ho odvliekli do smutno-známeho trestaneckého tábora Recsk.

Neskôr biskupa Zoltána tajne odviezli do neoznačenej a nevykurovanej cely v obci Kistarcsa. Jeho osobná kalvária trvala 8 mesiacov. Mučili ho každý deň, nútili bosého chodiť na ostrých kameňoch, okná cely mu odstránili ale takto ho nedokázali zlomiť! Podľa spomienky spoluväzňov ho nakoniec dozorcovia dobili na smrť 4.marca 1951. Komunistická bezpečnosť celú udalosť tajila a aj jeho dátum smrti sfalšovali na 11.januára 1953. Jeho telo dali do neoznačeného hrobu, tak sa báli aj jeho mena!

Celých 15 rokov odpočíval na „parcele smrti“ v Maďarsku známej i pod menom Parcela č.249. Exhumáciu jeho pozostatkov sa vykonala v tichosti 22.júna 1966, do Baziliky nedovolili nikomu vstúpiť. Jeden z tisícov obetí komunistickej diktatúry sa dožil 60 rokov a proces jeho blahorečenia zahájil až kardinál Péter Erdő vyše polstoročia po jeho mučeníckej smrti. Blahorečenie Zoltána Meszlényiho bolo vykonané 31.októbra 2009 v Ostrihome. Svätý otec Benedikt XVI. listom označil 4.marec ako Deň mučeníckej smrti biskupa Zoltána.

Pre prípad návštevy jeho relikvií v rimavskosobotskom kostole cirkev odporúča túto modlitbu na ochranu pred zlom a nebezpečenstva:„ Boží služobník, biskup Meszlényi oroduj za nás, aby sme sa zachránili od zlého, od každého zla a od každého nebezpečenstva! Buď orodovníkom za všetkých tých, ktorých odvláčili, vysídlili, okradli a ktorí trpeli vo väzeniach a za tých, ktorí obetovali svoj život počas diktatúry !“

Autor: Viliam Vaš

Comments

9 komentáre/ov - “Komunisti jeho mučenícku smrť tajili, aj jeho meno chceli vytrieť”

  1. navigator - 1. Júl 2012 22:13

    Viva, dobre že píšeš o tých maďarských zverstvách, ale mal by tomu zodpovedať aj názov článku. Vytváraš dojem,ako keby sa to všetko stalo na Slovensku, ako keby za to mohli Slováci a skutočných vinníkov si doslova obišiel. Rehabilitovať ho mali tam, kde ho umučili, nie u nás, ktorí s jeho smrťou nemáme absolútne nič spoločné.
    V tej modlitbe je rafinovane zahrnutá politika. Nejde o náboženstvo, ale o ďalšie burcovanie nepriateľstva medzi Slovákmi a Maďarmi. Inak je pekné spomínať si na svojho rodáka a vzdať mu úctu, ale zneužívať ho na politiku je už iná téma. To nedávne vyznamenanie RS katolíckeho farára priamo z Budapešti a spomínaná politická modlitba vôbec nie sú náhodné. Preto rozlišujme!

  2. turista - 3. Júl 2012 21:13

    to navigátor – absolútne si to vystihol. Vrcholom je predstavenie modlitby , kde ešte aj v slovenčine nútia slovač odriekať modlitbu , ktorú by žiadny súdny človek (okrem zažratých a zadubených maďarských kvázivlastencov) nemal vypustiť nielen z úst, ale ani z mysle. Maďarskí spolubratia si zjavne za 1000 rokov nevšimli, že Boh je apolitický a nikomu nenadŕža. Oni však potrebujú mať v Božom dome uhorskú zástavu a v hymne žiadať Boha, aby žehnal Maďara. Ako keby Bohu nebolo jedno či Slovák či Maďar či iné. O našej holubičej povahe (hraničiacej až z hlúposťou, servilnosťou a absolútnym nedostatkom sebaúcty a lásky k vlastnému národu a vlasti) svedčí aj to, že na tejto “slávnostnej” svätej omši (avizovanej trojjazyčnej – reálne v pomere 70 -15 – 15% – maďarsky – latinsky – slovensky) bola nadpolovičná časť – možno až do 70% (ale to je len môj typ) veriacich slovenskej národnosti. Vypadá to tak,že súčasný RS dekan okrem burcovania maďarskej nadutosti nevie k sebe a viere primäť ani vlastných-maďarských veriacich a mladých, nieto ešte veriacich slovenských. Možno by mohol týmto holubičím národom menej pohŕdať -čo sa jeho stavu ani nehodí-a nedržať si ten chladný povýšenecký odstup od ľudí. Nechcem mu v žiadnom prípade krivdiť – je možno taký aj k maďarom, neviem to posúdiť, lebo nechodím na ich omše. Možno sa za jeho chladným zjavom skrýva láskavé srdce dobrého človeka a preto túto stránku jeho správania nechcem hodnotiť – nepoznám ho osobne. Jeho angažovanosť vo veciach národných je však zjavná a jeho orientácia je z toho vyplývajúca. Veď ako by to dobrý maďar mohol zniesť, že slovenský veriaci tam má relikviu blahoslavenej sestry Zdenky, ktorá bola úzko spätá z R.S. a oni by nemali nikoho? Tak si nejakého utláčateľa slovenského národa našli. Veď keď otec bol školským maďarským inšpektorom, tak si vieme predstaviť jeho zhovievavosť a toleranciu k slovenskému etniku vo veľkom Uhorsku.

  3. motorid - 3. Júl 2012 21:50

    Súhlas pán poslanec Hazucha .

  4. turista - 3. Júl 2012 22:51

    Ďakujem pán primátor, vážim si to.

  5. motorid - 3. Júl 2012 23:02

    Omyl pán poslanec. Nie som primátor.

  6. turista - 3. Júl 2012 23:23

    Tak potom ja by som mohol byť nie poslanec Hazucha ale mušketier d´Artagnan . No nič, nebudem sa sporiť. Napriek tomu, že viem, že ma nemáte v láske som rád, že som Vám urobil radosť a po dlhej dobe odmlky som sa ozval, aby ste všetkým “prezradili” moju totožnosť. Ja sa však týmto netajím a za svoje názory sa nehanbím, nemusím sa skrývať za nickom. Nick som si dal len preto, že ho majú všetci, dokonca aj Viva -aj keď sa tiež netají, kto je. Nie som však schizofrenik a používam len jeden nick, nie ako iní, že pod jedným nickom čosi napíšu a pod druhým si to potvrdia a pochvália sami seba, ako majú pravdu a akí sú geniálni. Takže som turista a nie ľudová kontrola, ako si niektorí mysleli a keď budem mať čas, tak zas niekedy napíšem pod týmto mojím nickom. Som rád, že som vám urobil radosť, pretože my kresťania by sme mali aj zlé odplácať dobrým, takže aj keď sa stretneme nabudúce, srdečne a bez zášte Vám podám pravicu a pozriem sa Vám smelo a s čistým svedomím do očí.

  7. navigator - 4. Júl 2012 19:18

    turista, je jedno ako sa voláš, pre mňa sú dôležité tvoje myšlienky, názory, pohľady, objektivita, slušnosť, atď.. Chcem konštatovať, že obsah Tvojich (anonymovia si zásadne tykajú) príspevkov mi bol a je veľmi blízky. Mám totožné, takmer totožné a veľmi podobné názory na veci verejné ako ty, preto si ich vždy rád prečítam.
    Mimochodom, totožnosť motorida je známa, nie je to primátor.

  8. turista - 4. Júl 2012 20:38

    to navigátor- ďakujem za povzbudivé slová, som nesmierne šťastný, že sa nájdu ľudia, ktorí chcú počuť aj iný názor . Nechcem povedať, že pravdivý, lebo človek je tvor omylný a veci vníma aj cez emócie, ale veľmi sa snažím nikomu neublížiť a neosočovať a vidieť veci čo najviac objektívne. Na 100% sa to však asi ani nedá. Tiež rád čítam Tvoje príspevky, lebo sú vecné a mne blízke.
    P.S Až som sa v tom motoridovi pomýlil, tak sa veľmi ospravedlňujem všetkým dotknutým -aj skutočnému motoridovi aj pánovi primátorovi. Ich názory a informácie sa mi zdali blízke – ale zdanie klame, takže naozaj vážne a úprimné – PREPÁČTE obaja.

  9. navigator - 5. Júl 2012 9:10

    turista, názory a informácie tých dvoch sa preto zdajú byť rovnaké, lebo jeden z nich vlastný názor nemá, on len opakuje slová toho prvého :-) . Tvoj pohľad na moje príspevky si vážim! Ďakujem pekne!

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.