História Gemera: História obce Konrádovce

19. Apríl 2012 · Autor: Vladimír Gondáš 

Ich kamenárske výrobky krášlia mnoho miest, nehovoriac o pomníkoch, ale najväčšiu slávu mali na prelome 19. a 20. storočia dlažobné kocky. Chodili po nich obyvatelia Viedne, Budapešti ale aj miest a dedín Československa. Reč bude o kedysi prosperujúcej obci, ktorá je blízko nás, a mnohým už jej názov nič nepovie, alebo len veľmi málo, a tak nech sa páči – sú tu Konrádovce. V katastri obce Konrádovce bolo v minulosti osídlenie pod názvom Šimonfalva, prvá písomná zmienka je z roku 1341.

Táto usadlosť bola smerom na východ od terajšej obce a jej pozostatky sa nachádzajú na pustatine Civekfalva, kde sú aj ostatky cintorína. V cintoríne mal byť aj kostolík, z ktorého neskorší majitelia tohto pozemku postavili rodinný dom. Z tejto usadlosti neskôr vznikla obec Konrádovce. V roku 1850 má obec 27 obyvateľov, odhaduje sa na 5–6 rodín. Celý terajší chotár obce bol majetkom grófa Štefaniela a vtedajší obyvatelia boli u tohto grófa povozníkmi. V rokoch 1890–1895 v tomto kraji chodili kamenári zo spoločnosti Reiniss & Braun a hľadali vhodné miesta na otvorenie kameňolomu. Táto spoločnosť mala už kameňolom v Šiatoroši. Najskôr skupina pátrajúca po kameni otvorila kameňolom vo Veľkých Dravciach. V roku 1895 objavili veľké vrstvy čadiča v Konrádovciach a v tom istom roku bol otvorený aj prvý kameňolom v obci, vyššie uvedenou spoločnosťou. Domáce obyvateľstvo však nejavilo záujem o prácu v lome, a tak spoločnosť zamestnávala robotníkov, ktorí prichádzali od Detvy a z Horehronia, čím počet obyvateľov obce značne vzrástol. Spoločnosť Reiniss & Braun si zabezpečila kamenárskych majstrov z Talianska a Slovákov z okolia Šalgótarjánu, ktorí sa tu usadili a Taliani si zachovali aj svoje pôvodné priezviská: Cosentino, Martinelli, Mína, Qeríno, Pertika atď.

Spoločnosť vystavala pre robotníkov spoločné domy, kolónie, a tak sa obec pomaly rozširovala. Dobré zárobkové pomery lákali nových prisťahovalcov, čím veľmi rástol aj počet obyvateľov, ktorý v roku 1910 vykazuje už počet 800 osôb. Zárobkové pomery sa v rokoch 1908–1912 natoľko zlepšili, že sa na okolí hovorilo, že v Konrádovciach je lepšie ako v Amerike. Život sa zmenil cez I. svetovú vojnu, keď robotníci odišli na vojnu a kameňolom nemohol dobre prosperovať bez dostatočného počtu robotníkov. V roku 1917  spoločnosť Reiniss & Braun odpredala kameňolom obchodnej banke do Budapešti. Nová správa kameňolomu nemala dostatočný kapitál na ďalšiu prevádzku, a preto začala s vyrubovaním lesov a následným predajom dreva. Až v roku 1922 obnovil prácu aj kameňolom. V rokoch 1924–1925 sa už pracovalo na plný výkon, dodávky lomu boli veľmi dobré, ale zárobky robotníkov v pomere k predošlým veľmi slabé. Kameňolom nemal žiadne technické vybavenie, pracovalo sa ručne. Výrobky boli odvážané vozmi na železničné stanice v Blhovciach a v Šíde. Bytové zariadenie robotníkov bolo veľmi jednoduché, za posteľ slúžili štyri koly zatlčené do zemi a prekladané doskami, na ktoré sa navrstvila slama alebo seno.

Obchod a krčma v obci neboli, články dennej potreby sa zakupovali vo Fiľakove, kde sa dochádzalo peši. Obchod bol v obci otvorený v roku 1907 a v tom istom roku začala svoju činnosť aj nemocenská poisťovňa, pričom lekár dochádzal z Fiľakova raz týždenne. V prípadoch nešťastia, ktorých bolo v lome stále viac, alebo pri vážnejšom onemocnení chorého odvážali na voze k lekárovi. Vo viacerých prípadoch sa v dôsledku nedostatku lekárskej pomoci nehoda neraz končila smrťou. Výplata miezd sa diala tým spôsobom, že robotník dostal zálohu a koncom mesiaca výplatu, pri tomto úkone boli prítomní vždy dvaja žandári. Keď sa jednalo o prepúšťanie robotníkov, prepustení boli vždy tí, u ktorých spoločnosť nemala pohľadávku. Pohľadávka vznikla tým, že robotník si vyzdvihol vyššiu zálohu ako bol jeho zárobok.

Doslov: Konrádovce budú súčasťou stálej expozície Múzea regiónu Údolia Gortvy, ktoré je tesne pred zahájením prevádzky a postupne tu budem uverejňovať stručnú históriu jednotlivých obcí mikroregiónu. Ku Konrádovciam sa ešte vrátim a zistíme aj to, prečo sa tejto peknej dedine hovorilo „Malá Moskva“.

Autor: Vladimír Gondáš

Comments

17 komentáre/ov - “História Gemera: História obce Konrádovce”

  1. zicher - 19. Apríl 2012 9:48

    Veľká škoda tejto kedysi krásnej a prosperujúcej obce, ktorá ako jediná na okolí mala aj vlastné kúpalisko napájané vodou z kameňolomu, ktoré dodnes stojí a pripomína zašlú slávu. Všetko zariadenie včetne obrovského drviča skál, bolo po revolúcii rozobraté a predané ako šrot, pričom malo obrovskú hodnotu. Ja len tajne dúfam, že sa raz ťažba čadiča obnoví a celá obec týmto ožije.

  2. expost - 19. Apríl 2012 11:28

    Gratulujem p. Gondášovi k ďalšiemu zaujímavému článku z miestnej histórie.

  3. gogen - 19. Apríl 2012 16:02

    …a žeby už ten kameň nikto nechcel ? Pán Gondáš, ďakujeme za všetko, čo pre nás robíte.

  4. referent - 19. Apríl 2012 17:03

    Kedysi som závidel Konrádovciam, chodil som sa tam kúpať do bazénu a aj na Winetoua do kina, bolo to niečo čo na okolí nebolo, kino síce bolo aj v Jesenskom, bez tak sme poctivo šlapali do pedálov a hajde Konrádovce. Zajtra tam pôjdem opäť tentoraz aj s jedným redaktorom z renomovaného denníka a skúsim trošku upriamiť pozornosť na kameňolom – momentálne viac urobiť neviem a keď som uvidel sálu na Obecnom úrade tak som len zbledol ale to už je otázka na bývalých činiteľov obce, ako také niečo mohli dopustiť…

  5. expost - 19. Apríl 2012 20:12

    Referent, a čo tak urobiť seriál “Stopy dávnej minulosti Gemera” a ´la Dvořák. Nemuselo by to byť priamo s TV, stačil by videofilm, ktorý dnes v časoch PC, dokáže zostrihať, ozvučiť a otitulkovať aj dieťa ;-)
    Určite by to bolo zaujímavejšie, vidieť to cez kameru a navyše s patričným komentárom miestneho historického nadšenca ;-)

  6. referent - 19. Apríl 2012 20:54

    Možno je to vynikajúci nápad ako priblížiť širšiemu okoliu niektoré skutočne krásne miesta na ktoré sa zabúda, určite to však stojí za zamyslenie. Momentálne ide všetka moja energia na spustenie regionálneho múzea a poviem na rovinu – nestíham, jednému človeku sa ťažko bojuje na viacerých frontoch a to som si už minulý týždeň odskúšal aj prevoz sanitkou RZP, takže trošku musím prebrzdiť svoje tempo :-)

  7. viva - 19. Apríl 2012 21:04

    2referent: Dúfam, že Vám už zdravie opäť funguje. Koncentrujte svoje sily na to, o čo sa už dávno usilujete ! Múzeum totiž bude slúžiť pre budúce generácie. Keď to spustíte a budete mať viac času, tak sa môžete vrhnúť aj na ďalšie projekty. Ten expost nie je hlupák :-) a jeho nápad tiež nie je zlý !

  8. referent - 19. Apríl 2012 21:19

    Ďakujem, všetko je už v poriadku aspoň dúfam :-)

  9. nevena - 20. Apríl 2012 7:48

    Aj ja autorovi ďakujem za príspevok. Do Kondrádoviec chodievam v poslednej dobe služobne a ten kus histórie a zašlej slávy tejto obce ma udivuje.Snáď pre úplnosť by bolo bývalo dobre keby ste sa boli zmienili o pôvode historického názvu obce – Korlát. A ešte čosi. Na veľkej mape okresu Rimavská Sobota z roku 1981, je zkreslená z Blhoviec z miesta železničnej stanice do Kondrádoviec uzkorozchodná železnica. Existovala? Nikde som sa k jej existencii nedopracoval a vlastne sa ani nemám koho na to spýtať. Vy spomínate v článku, že sa opracovaný kameň vozil k železnici na vozoch. Ešte raz ďakujem a prajem veľa podobných príspevov.

  10. soso - 20. Apríl 2012 16:35

    Kondrádovce majú aj inú históriu-novodobú. Pred 89. rokom sa im hovorilo: Malá Moskva. :-D

  11. referent - 21. Apríl 2012 6:18

    Ad soso – v doslove to aj uvádzam a ad, nevena Vaše otázky sa pokúsim zodpovedať v pokračovaní ktoré bude na budúci týždeň tu na Gemerlande.

  12. zicher - 21. Apríl 2012 7:50

    Dnes ako skoro každý víkend ideme k starkej do Korlátu. Neviem, či sa to tu spomenulo, ale okrem kúpaliska a vlastného kina mimochodom pri ktorom je v obci najlepšia voda zo studne mali Konrádovce – Korlát aj kamenárske učilište pre kamenárskych majstrov.
    Keď som bol prvýkrát pred jeden a pol rokom na cintoríne pri pamiatke všetkých zosnulých na pomníkoch ma prekvapili talianske mená ako napr. Michelangelo…
    Ešte sa chystám cez leto pozrieť sa do starých kameňolomov, ktorých je nad obcov približne 14.

  13. zicher - 21. Apríl 2012 8:04

    nevena, úzkorozchodná železnička spájajúca Korlát a Blhovce viedal popri dnešnej ceste a v Blahovciach sa kameň prekladal na železnicu. Inak aj samotné kameňolomy boli prepojené úkorozchodnou železničkou, kde premával najskôr parný neskôr dieselový vláčik.

  14. nevena - 22. Apríl 2012 18:44

    zicher, vďaka za reakciu, potvrdil si mi to čo som tušil. Budem po jej historii pátrať ďalej. Na mape je zakreslené že sa rozbočovala a mala odbočky priamo v obci. Slúžila aj na osobnú prepravu?

  15. zicher - 23. Apríl 2012 11:19

    nevena, pokiaľ viem slúžila iba na prevoz vyťaženého čadiča, mala cca. 5 km lebo taká je vzdialenosť medzi Korlátom a Blhovcami. Čadič sa spracovával aj pri baníckych kolóniách, dodnes tam pri ceste sú nesparcované haldy kameňa, ktoré sa nestihli spracovať na tzv. mačacie hlavy t.j. kamene v tvare kocky, ktoré pripomínajú mačaciu hlavu a ktoré sa používali ako podklad na cesty, chodníky…
    Obec prosperovala nielen kamenárstvom, ale aj pestovaním viniča, ovocia, pastvou oviec. Dodnes vidno terasy bývalých viníc až je človeku ľúto ako to všetko upadlo. A ešte jedna podstatná vec a to dobrosrdeční obyvatelia, potomkovia prišlých kamenárov, ktorí pomaly ale iste vymierajú a na ich miesto pribúdajú čierny spoluobčania, ktorí sú v prevahe…

  16. samisam - 29. August 2012 20:48

    z Konrádoviec z kamenolomu bola vedená úzkorozchodná železnica na ktorej sa prevážal kamen do Blhopviec na železničnú stanicu.Moj dedo bol jeden z rušnovodičov ktorý vozil kamen do Blhoviec.je mi smutno ked vidím ako išlo všetko vniveč. Hlavně vinice a sady .Spomínam na rozkvet dediny a vidím zánik .Mám aj staré fotky z korlátu. V korláte sa tiež narodila jedna spisovatelka teraz mi nepríde na mysel meno.V konrádovciach bola aj výroba sodovej vody ktorá sa rozvážala do okolných dedín povozom.

  17. zolozolo - 6. September 2017 16:02

    na tej zeleznici sme sa neraz ako chalani vozili.hore v bani bola tiez.stali tam dokonca male rusne.

Musíš byť prihlásený, ak chceš vložiť komentár.